O kukkónii

Pôvod názvu Kukkónia

Je našou povinnosťou spomínať na minulosť a ctiť si tradície. Mať rád, vážiť si a chrániť územie, kde žili a pracovali naši predkovia, kde sme sa narodili a žijeme, alebo odkiaľ sme odišli, aby sme sa tam po strastiplnej ceste životom vrátili odpočinúť si. Každý národ je hrdý na svoju domovinu, na rodisko, váži si a chráni jeho historické a kultúrne pamiatky, staré tradície. Teraz to robíme aj my...

Ešte v historických časoch vzniklo množstvo ľudových povestí, ktoré si na Žitnom ostrove stáročia z generácie na generáciu odovzdávali miestni ľudia. Počas dlhých zimných večerov pastieri považovaní za šamanov a stareny obviňované z bosoráctva rozprávali príbehy o tom, že Žitný ostrov voľakedy obývali dobrosrdečné víly s nadpozemskou mocou, rozprávkové panny, uvrieskané šarkany, lomidrevá a iné zázračné bytosti.

V historických prameňoch sa najčastejšie uvádza maďarský názov tohto regiónu, Csallóköz, ktorého pravopisná podoba sa v rôznych obdobiach menila. Tento názov má aj rozličné ľudové a romantické výklady. Región sa označoval aj ako Kukkónia. Povesť spája pôvod tohto ľudového názvu Žitného ostrova s vpádom Tatárov. Maďari sa pred Tatármi skryli v močiaroch a slatinách ostrova, až sa jeden odvážlivec šiel pozrieť, či už nepriateľ odišiel. Nečakane sa však pred ním zjavili Tatári na koňoch a on sa tak vyľakal, že vzal nohy na plecia a v úkryte zo seba dlho dokázal vysúkať len slová „kukk, kukk“. Preto obyvateľov Žitného ostrova prezývali Kukkóni. Druhá interpretácia tomuto vtipnému vysvetleniu protirečí. Podľa nej slovo „kukk“ nesúvisí so štikútaním, ale bol to signál, ktorým sa miestni dorozumievali, aby udali svoju polohu či upozornili na blížiaceho sa nepriateľa, pričom napodobňovali hlas kunky červenobruchej (Bombina bombina) žijúcej v miestnych močiaroch.

Cookies