Prvá písomná zmienka o malej obci Báč na Hornom Žitnom ostrove pochádza z roku 1205. Obec sa v minulosti zjednotila so susednými obcami Svätý Jur a Svätý Anton. Dnes názov Svätý Anton označuje kostol, kláštor a známe pútnické miesto. Miestny kostol a kláštor pre františkánov začal v roku 1660 stavať ostrihomský arcibiskup György Lippay. Po jeho smrti výstavbu usmerňoval nový primas György Szelepcsényi. Kláštor pomenovaný po svätom Antonovi z Padovy sa stal náboženským a duchovným centrom regiónu. Kostol bol postavený v barokovom slohu, kostolná veža je vysoká 42 metrov a ukončená je typicky barokovou kupolou. Hlavný oltár, ktorý zobrazuje patróna kostola, svätého Antona z Padovy, postavil v roku 1782 György Apponyi. Organickou súčasťou barokového oltára je maľba Slziaca Panna Mária, ktorá je ústrednou devocionáliou pútnického miesta. Maľbu kostolu daroval Márton Liszkay z Dobrohošťa ako vďaku za svoje zázračné uzdravenie. Olejomaľba je dielom neznámeho majstra, zobrazuje Pannu Máriu s malým Ježišom v náručí. Maľba po prvýkrát slzila 19. júna 1715 v skorých ranných hodinách. Krvavé slzy sa viackrát objavili aj v nasledujúce dni. Báč – Svätý Anton bol v uplynulých storočiach známym pútnickým miestom. Dnes prichádzajú do kostola veriaci vo väčšom počte na výročie slzenia a 8. septembra v deň narodenia Panny Márie.
