Žitnoostrovské vody boli bohaté na ryby, preto bolo v regióne tradičným remeslom rybárstvo, ktoré už pred príchodom do vlasti zohrávalo dôležitú rolu v živote Maďarov. Poukazujú na to slová „hal“, „víz“ a „háló“, ktoré si naši predkovia priniesli do Karpatskej kotliny zo svojej pravlasti.
Žitnoostrovský úsek Dunaja a jeho ramená zabezpečovali živobytie pre mnoho ľudí. Spočiatku miestni ľudia využívali prirodzené bohatstvo vôd a spoliehali sa na priazeň Dunaja, no čoskoro sa objavilo aj umelé rybné hospodárstvo. V žitnoostrovských rybníkoch sa chovali ryby pre kráľovské a panské stoly. Rybárske právo patrilo do pôsobnosti kráľa. Rozmach rybárstva nastal najmä vtedy, keď cirkev oslobodila ryby spod zákazu konzumácie mäsa. Na Žitnom ostrove boli dve slávne rybárske centrá: v Komárne a Šamoríne. Rybári sa podobne ako ostatní majstri združovali do cechov. V minulosti bola najhodnotnejšou rybou v žitnoostrovských vodách vyza, ktorá z mora smerovala do tichých dunajských ramien. Obrovské ryby vážiace niekoľko metrákov nebolo ľahké uloviť. Najúčinnejšou metódou lovu boli lovné ploty, ktoré sa stavali tam, kde sa rieka vetvila do viacerých ramien. V jednom z nich cez riečisko do dna nabili rad hrubých kolov a po prúde pod ním ďalší, v ktorom ponechali otvor. Tak vznikla gigantická vrša, z ktorej sa už ryba nedostala. Slávnymi miestami, kde sa na Žitnom ostrove chytali vyzy, boli Kolárovo, Sap a Asod. Mäso gigantickej ryby bola obľúbená a drahá delikatesa: ulovené vyzy sa na voze prevážali do viedenského výseku, odtiaľ putovali na stôl panovníkov.
S príchodom modernej doby počet rýb, ktoré tiahli na dunajské neresiská, stále klesal: odplašil ich hluk parolodí a výdobytky moderného sveta. Naposledy bola v tomto regióne spozorovaná vyza po druhej svetovej vojne pri Bake.
Výnimočná bohatosť žitnoostrovských vôd si vyžadovala rôzne rybárske techniky. Rybári dobre poznali ryby, pozorovali ich zvyky a život. Ryby lovili vršami, rôznymi sieťami, ale aj udicou. Jedna z najzaujímavejších techník sa využívala na lov sumcov. Rybár sediac v člne napichol na háčik žabu, návnadu hodil do vody a špeciálnym nástrojom na kŕkanie jemne udieral do vody, aby vydával zvuk kŕk-kŕk, ktorý je typický pre žaby. Pomýlený sumec sa plávajúc smerom k zvuku chytil na návnadu.
