Výrečné žitnoostrovské geografické názvy
Povedz, ako sa voláš, a ja ti poviem, kto si!
Názvy obcí sú mená osôb!
Na Žitnom ostrove žila najpočetnejšia stredná šľachta.
Zlatá záhrada aj dnes ukrýva mnoho pokladov. Jej bohaté dejiny, tradície a nevyčísliteľné hodnoty doteraz ticho skláňali hlavu pred ruchom veľkého sveta. Jedna generácia sa stratila: v čoraz rýchlejšom svete seniori nedokážu odovzdať ďalej svoje vedomosti. Vytrácajú sa remeslá, ktoré sa dedili z otca na syna a príbehy rozprávané počas zimných večerov. Zvyky sa uniformizujú a korene sa uvoľňujú.
V našej sérii článkov budeme objavovať Žitný ostrov. Naším sprievodcom je etnológ Iván Nagy, kurátor Žitnoostrovského múzea v Dunajskej Strede.
– Z akých prameňov sa dozvedáme o najstarších dejinách Žitného ostrova?
– Historik pracuje s troma druhmi prameňov. Jasný obraz o dejinách národa či územia mu pomáhajú vytvárať písomné pramene, vecné pamiatky a tzv. duchovné tradície. Písomné pramene o najstarších dejinách Žitného ostrova sa však nezachovali a našlo sa tu len málo archeologických nálezov. Archeologickými prostriedkami sa teda nedá jednoznačne určiť, aké národy a etniká žili na Žitnom ostrove. Z tohto hľadiska sú výrečnejšie geografické názvy obcí, ktoré poskytujú pevný oporný bod k spoznaniu našej minulosti.
– Čo všetko sa z geografických názvov dozvieme?
– Názov obce je nositeľom mnohých informácií: veľa prezradí o tom, kedy vznikol, kto obec založil, kto ju vlastnil, resp. kto boli jej obyvatelia. Veľa sa dozvieme aj zo spôsobu pomenovania, keďže obce môže byť pomenovaná rôznymi spôsobmi. Najstaršie obce sú pomenované menami osôb, ktoré označovali obec bez akýchkoľvek prípon. Označenie obce menom osoby je typický maďarský zvyk. Pochádza ešte z nomádskeho obdobia, keď sa územie stotožňovalo s jeho vlastníkom. Naši predkovia teda nešli niekam, ale k niekomu. Z názvu obce môžeme odvodiť aj jej vek. Obce pomenované po jednom zo siedmich maďarských kmeňov (Keszi, Kürt, Nyék či Megyer) zrejme vznikli v období príchodu do vlasti, keďže potom sa kmeňový systém rozpadol.
– Ktoré názvy žitnoostrovských obcí majú ešte staromaďarský pôvod?
– Medzi obce pomenované menami osôb patria aj (Hegy)Éte (Kútniky), Hodos (Vydany) či (Nagy)Abony (Veľké Blahovo). Obce v okolí Dunajskej Stredy sú s výnimkou Dvorníkov pomenované po osobách. V regióne sa vyskytuje aj viacero obcí pomenovaných po osobách, pričom sa k názvu pridala prípona, napríklad Bacsfa (Báč), Balázsfa (Blažov) či Budafa. Pomenovanie Tejed (Povoda) označuje menší statok rodu Tejovcov, ktorý vlastnil aj Tejfalu (Mliečno). Zaujímavý je aj názov obce Vrakúň (Nyékvárkony), ktorý pozostáva z dvoch osád. Slovo „várkony“ znamená Avar, teda uchováva pamiatku východoázijského nomádskeho národa, ktorý žil v Karpatskej kotline v 6. až 8. storočí. Pravdepodobne obýval aj bývalú obec Várkony. Kmeňový názov Nyék zasa poukazuje na to, že sa pri obci v minulosti obývanej Avarmi usadila časť tohto kmeňa.
– Aké dedičstvo nám zanechali naši predkovia z obdobia príchodu do vlasti?
– Všetky najstaršie žitnoostrovské geografické názvy majú maďarský pôvod, čo poukazuje na to, že v období príchodu do vlasti tu žilo veľmi veľa našich predkov. Štruktúra obcí je veľmi stará a z ich názvov usudzujeme, že v Karpatskej kotline patria medzi najstaršie. Keďže miestni ľudia boli verní svojim koreňom, považovali sa za potomkov starých Maďarov. Kráľ ich za odmenu odbremenil od povinnosti platiť dane, no vo vojnových časoch boli povinní narukovať do panovníkovej armády. Vznikla tak silná vrstva strednej šľachty, ktorá bola ešte začiatkom 20. storočia hrdá na svoj pôvod. Vo Vydranoch (Hodos) žili takmer výlučne šľachtici, teda tam šľachtic slúžil šľachticovi. Tieto výsady a z nich vyplývajúce zvyky boli živé ešte pred sto rokmi. Nie je to všeobecne známe, no práve na severozápade Karpatskej kotliny, na Žitnom ostrove, žila najpočetnejšia stredná šľachta!
– Na Žitnom ostrove sa v období príchodu do vlasti usadilo veľmi veľa Maďarov. Čím ich tento región lákal?
– Keďže naši predkovia sa venovali nomádskemu chovu zvierat, hľadali oblasti, ktoré zabezpečia ich zvieratám dostatok potravy. V regióne, ktorý obklopoval Dunaj, mali dostatok vody, ako aj bohatých pasienkov. Nezanedbateľným aspektom je aj blízkosť západnej hranice: zo silného zázemia na Žitnom ostrove odchádzali na dobrodružné ťaženia.
Zdroj: Új Nő, Katalin L. Horváth
