Jún
Jedenásť dní po Turícach bol sviatok Božieho tela. V tento sviatok sa v žitnoostrovských dedinách aj dnes koná procesia. V minulosti sa celá obec spolu modlila za dobrú úrodu a telesné zdravie. Kvety a ratolesti zo šiatrov, ktoré boli v tento deň postavené, si po procesii zobrali domov a zapichli medzi plodiny v záhrade, aby ich ochránili pred škodcami.
8. jún je deň Medarda. Je to svätec, s ktorým sa spája najznámejšia pranostika. Ak na Medarda prší, v nasledujúcich štyridsiatich dňoch bude každý deň väčší či menší dážď.
24. jún je pre cirkev dňom narodenia svätého Jána Krstiteľa. Aj v našom regióne v súvislosti so slnovratom vznikol dvojaký sviatok. Je to svätojánske preskakovanie ohňa a svätenie ohňa. Mládenci v tento deň obišli celú dedinu a v každom dome si vypýtali raždie. Zo zozbieraného raždia večer na kraji dediny urobili vatru, okolo ohňa sa potom rozprávali a spievali. Dohasínajúci oheň mládenci preskakovali a vyzývali k tomu aj dievčatá. Verilo sa, že dievčina, ktorá oheň preskočí ako prvá, sa do konca roka vydá.
29. jún je sviatok svätého Petra a Pavla. Ak podľa ľudových povier mládenci či dievčiny začuli prvý hlahol zvona, tak sa do konca roka oženili či vydali.
Júl
Júl je mesiac žatvy, čo bola najťažšia poľnohospodárska práca. V minulosti gazda v deň žatvy vyšiel na pole, prežehnal sa a sám skosil obilie do niekoľkých snopov. Potom odštartovala tvrdá drina, ktorá sa začala modlitbou a požehnaním náradia potrebného na žatvu.
Ženci boli na poli už skoro ráno okolo tretej a do piatej – šiestej večera kosili obilie. Skosené obilie sa viazalo do snopov, snopy zasa do krížov. V jednom kríži bolo osemnásť snopov. Najvyšší kríž nazývali farársky, veď vo feudalizme sa z úrody platila daň. Ženci sa na poli mlčky najedli zo spoločnej misy a po krátkom odpočinku pokračovali v práci.
Po skončení žatvy dievčatá z pšeničných, ražných a ovsených klasov uvili dožinkový veniec. Ženci a žnice sa potom s vencom pobrali k domu gazdu a slávnostne mu so želaním všetkého dobrého symbol zožatej úrody odovzdali. Gazda robotníkov pohostil večerou a nápojom, oldomášom.
August
Tento mesiac bol v živote sedliakov mesiacom mlátenia obilia. Žitnoostrovskí gazdovia sa snažili túto prácu dokončiť do 20. augusta, sviatku svätého Štefana, aby využili dobré počasie. V posledných augustových dňoch totiž ľudové pranostiky predpovedali dážď a zlé počasie.
10. august je deň mučeníka svätého Vavrinca. S jeho sviatkom sa spája mnoho pranostík. Na Žitnom ostrove sa dodnes hovorí, že po Vavrincovi už nie sú dobré melóny, lebo Vavrinec sa do nich vycikal. Po Vavrincovi sa neodporúča ani kúpanie, keďže sa vycikal aj do vôd a ochladil ich. Ak v tento deň prší, bude dobrá úroda hrozna a ovocia.
15. august je sviatok Nanebovzatia Panny Márie, čo je najstarší mariánsky sviatok. V našom regióne sa slávi od čias svätého Štefana.
20. augusta Maďari oslavujú deň svätého Štefana. Podľa ľudového pozorovania bociany v tento deň odlietajú do teplejších krajín. Obyvatelia Žitného ostrova v tento deň slávnostne nakrájali posvätený nový chlieb. Prvý krajec chleba z nového obilia dali Žitnoostrovčania žobrákovi, aby mali vždy dostatok chleba na darovanie.
24. august je sviatok apoštola svätého Bartolomeja. Podľa ľudovej pranostiky bude jeseň taká, aké je počasie na Bartolomeja. Ak je v tento deň búrka, poukazuje to na ľad a sneh, ak prší, bude dobrá úroda kapusty.
