Názov Kukkónia je starodávne pomenovanie Žitného ostrova, pochádza zo zlovestných tatárskych čias, kedy si ľudia ukrytí v slatinách – napodobňujúc kunku – posielali odkazy výkrikmi kuk-kuk. Žitnoostrovčania boli známi gajdoši!
Po stopách víl
Žitný ostrov nazývaný aj Kukkónia skrýva mnoho pokladov. Naším sprievodcom je etnológ Iván Nagy, kurátor Žitnoostrovského múzea v Dunajskej Strede. Tentoraz sa budeme rozprávať o bohatej mytológii Kukkónie, o vílach obývajúcich tajuplný vodný svet a gajdošoch, ktorí sa kamarátili s čertom.
Podľa ľudovej mytológie aj pomenovanie Žitný ostrov (Csallóköz) vychádzalo z nevyspytateľnosti regiónu. Tradícia hovorí, že v prípade nebezpečenstva miestni nepriateľa vlákali do močaristého terénu, kde – keďže ho nepoznal – skonal. Prírodné a cestné pomery Zlatej záhrady odzrkadľuje aj výraz žitnoostrovské šťastie. Keďže v minulosti nebol Žitný ostrov jeden ostrov, ale spletité súostrovie, ktoré vytvárali kľukaté dunajské ramená, bolo veľmi ťažké dostať sa z jedného konca regiónu na druhý. Žitnoostrovské šťastie znamenalo, že keď sa človek dostal cez jednu vodnú prekážku, pri druhom koryte ho už čakal prázdny čln či kompa.
– Žitný ostrov sa označoval aj ako Zlatá záhrada, keďže jeho vody obývali zlatovlasé víly.
– Zachovali sa krásne príbehy o tom, že tunajšie víly boli dobrosrdečné, nápomocné a veselé bytosti. V prípade potreby pomáhali rybárom, pastierom zasa vyvádzali zo slatiny zatúlané zvieratá. Podľa ľudových povier sa zlato dostalo do Dunaja vďaka vílam: keď sa česali, zlaté vlasy a zlatý prach, ktorý sa zachytil na hrebeni, vhodili do rieky. Najznámejšia bola ich kráľovná, nádherná víla Helena, ktorá bývala v jazere víl, no často po hladine Dunaja plávala ako labuť. Prírodní ľudia často z tŕstia počuli spev víl. Raz však jeden mládenec striehol na vílu Helenu, keď sa šla kúpať. Kým sa čľapkala vo vode, mládenec jej ukradol šaty. Víla Helena sa nahnevala a spolu s ostatnými vílami sa zo Zlatej záhrady odsťahovala. Jej mladšia sesternica Ruženka však zostala medzi nami v podobe lekna.
– Pod život ľudí sa v minulosti podpísal strach z rôznych chorôb či urieknutí. Kto v Zlatej záhrade liečil?
– Na Žitnom ostrove sa zaujímavo mieša postava šamana a múdreho pastiera. Rozdiel je medzi nimi ten, že šaman dostal znalosti razom (a zachoval si ich len vtedy, keď zostali utajené okolnosti jeho narodenia), kým múdry pastier ich získaval počas života. Obaja však využívali svoje schopnosti na dobré veci, najmä na liečenie. Na to, aby mal niekto mimoriadne vedomosti, musel podstúpiť rôzne skúšky, alebo musel byť prítomný pri úmrtí iného mudrca. Keďže pastier žil izolovane so svojimi zvieratami, mohol pozorovať ich správanie a zvyky. Vďaka svojim pozorovaniam dokázal liečiť zvieratá i ľudí.
– Obyvatelia Žitného ostrova zaľudnili svet len dobrosrdečnými bytosťami?
– V mytológii nechýbali ani bosorky, ktoré sa venovali čiernej mágii a uriekli ľudí i zvieratá. Bosorka mohla byť aj žena, ale častejšie to bol muž, ktorý, podobne ako múdry pastier, sa svoje poznatky naučil. Bosorky a bosoráci mali zvláštne poznávacie znamenia ako zrastené obočie, ale radi sa prevteľovali aj do kože zvierat. Často sa objavovali v podobe psa, mačky, dokonca aj žaby. Černokňažníci boli považovaní za synov bosoriek a ich znalosti pochádzali od čertov. V otrhaných šatách chodili po okolí a žobrali. Tých, čo im pomohli, odmenili. V prípade odmietnutia privolali ničivý vietor, krúpy, búrku či silnú víchricu. V chotári sa po nociach objavoval zvláštny oheň, ktorý ľudia v tomto regióne volali ohňový človek.
– Spomínali ste liečivú silu gájd? Ako sa z človeka stal gajdoš?
– Dnes to vie už len málo ľudí, no v minulosti boli obyvatelia Žitného ostrova najslávnejší gajdoši! Gajdy sú naším prastarým hudobným nástrojom, ktorý sa používal aj na signalizáciu. Pastier každé ráno prechádzal po dedine so svojimi zvieratami za zvuku gájd. Podobne ako múdry pastier aj gajdoš musel podstúpiť nejaké úlohy. Napríklad, musel prehltnúť mäsiarku alebo podpísať knihu, teda uzavrieť zmluvu s čertom. Hovorí o tom aj text piesne z Baloňa: Ten, kto chce byť gajdošom, musí odísť do pekla. Aj tam dúcha len to, že je pánom čertov. Gajdy boli neodmysliteľnou súčasťou fašiangových sprievodov, na konci fašiangov sa na celom Žitnom ostrove konali trojdňové gajdošské plesy. Gajdoš na ples svoj hudobný nástroj vždy vyzdobil, dokonca naň natiahol novú kožu.
Zdroj: Új Nő 2015/4, Katalin L. Horváth
