Fašiangový sprievod si robí žarty z fašiangov, ktoré zároveň aj uzatvára. V minulosti sa sprievod konal v utorok pred Popolcovou stredou, dnes sa presunul na poslednú fašiangovú sobotu. Korene tohto fašiangového zvyku siahajú do staroveku, kde pramení tradícia, že bláznivého sprievodu pochovávajúceho zimu sa môžu zúčastniť len muži, ktorí hrajú aj ženské úlohy. (Aký nádherný je pohľad na krásnu nevestu s fúzami!) Na čele sprievodu stojí mladomanželský pár, ktorý sprevádza dobre zorganizovaná svadobná družina.
V Mierove sa netradičný svadobný sprievod začína v centre obce pred kultúrnym domom. Vpredu kráča nevesta, ktorej je zima, preto sa chúli k svojmu ženíchovi, mladomanželov sprevádzajú družičky a starejší. K dobrej svadbe patrí aj dobrá hudba, ktorú má na starosti kapela tvorená vynikajúcimi hudobníkmi. V sprievode sú dospelí a deti v rôznych maskách, ktorí sa snažia stvárniť typických obyvateľov obce.
Nechýba kominár, Cigánka a rôzne zvieracie postavičky, ako ani hasiči v rovnošatách, ktorí dozerajú na poriadok a dobrú náladu účastníkov. Svadobný sprievod chodí aj napriek zlému počasiu z domu do domu v dobrej nálade. Niektorí dedinčania pozvú svadobčanov do svojho príbytku, tí rezervovanejší ich ponúkajú čerstvými, rozvoniavajúcimi fánkami a aromatickým vareným vínom v bráne.
Neoddeliteľnou súčasťou fašiangového sprievodu v Mierove je voz, ktorý miestni označujú sekerko. Dnes ho však neťahajú kone, ale traktor, svadobčania ako dobrí hostitelia z neho ponúkajú nápojmi a dobrým vínkom obyvateľov obce. Po skončení sprievodu čaká unavených účastníkov pohostenie v kultúrnom dome, kde si v dobrej nálade, jeden druhého prekrikujúc, rozprávajú príhody, ktoré v ten deň zažili. Keď zo stolov zmizne všetko pohostenie, najedení a s dobrým pocitom odchádzajú domov, pričom sú rozhodnutí usporiadať fašiangový sprievod aj o rok, aby vniesli do života obce trocha veselia.
Zdroj: Új Nő 2010/2
