O názve
Kukkonia
Kukkonia je bájnym názvom Žitného ostrova, ktorý sa traduje od čias tatárskych vpádov.
Kukkonia - zaujímavo znejúci histortický názov, ktorý v sebe nesie lásku miestnych obyvateľov k prírode, ako aj múdrosť a vynaliezavosť našich predkov. Počas tatárskeho vpádu začali Žitný ostrov, najväčší riečny ostrov v strednej Európe, nazývať Kukkónia. Miestni obyvatelia napodobňovali zvuk žaby – kunka červenobruchá, ktorá bola pôvodným obyvateľom močaristých a rašelinových oblastí (kukk-kó), keď si chceli navzájom signalizovať vzdialenie tatárskeho vojska z územia.
Žitný ostrov nazývali aj Zlatou záhradou.
Podľa ľudovej tradície kedysi v tomto kraji žili víly, ktoré pomáhali miestnym obyvateľom. Ľudová viera im pripisovala pôvod dunajského zlata. Víly strážili ľudí, chránili prírodné krásy regiónu a keď si česali svoje dlhé vlasy, sypali do Dunaja zlatý prach. Dodnes sa traduje, že na dne rieky sa nachádzajú zlaté zrnká. Tak sa mimoriadne úrodný a bohatý región Žitného ostrova stal známym ako Zlatá záhrada.
Zachovali sa nádherné príbehy, ktoré rozprávajú o tom, že miestne víly boli dobrosrdečné, nápomocné a veselé bytosti. Keď bolo treba, pomáhali rybárom alebo vyvádzali zablúdené zvieratá pastierov z močarísk. Ľudia spätí s prírodou často verili, že v tŕstí počujú spev víl. Najznámejšou z nich bola ich kráľovná, prekrásna víla Ilona, ktorá žila v “jazere víl”, no často sa v podobe labute plavila po vodách Dunaja.
Keď sa víly rozhodli opustiť kraj, víla Ruženka nechcela odísť. A tak ju kráľovná Ilona premenila na biele vodné lekno. Odvtedy kvitne v tichých ramenách Dunaja ako živý odkaz lásky, nehy a oddanosti regiónu. Ostatné víly sa premenili – na lúčne kvety ako nezábudky, fialky, konvalinky či maky. Preto sú dnes žitnoostrovské lúky také rozprávkovo krásne.