Veľká noc
Posledný pôstny týždeň sa začína Kvetnou nedeľou, kedy sa na celom svete svätia bahniatka. Na Žitnom ostrove sa posvätené bahniatka nebrali do príbytku, ale sa zastrčili do strechy domu, aby všetkých, čo bývajú pod ňou, ochránili pred zlými mocnosťami.
Práci vykonanej počas veľkého týždňa sa pripisovala zázračná moc, keďže ľudia verili, že prinesie veľký úžitok. Napríklad, zemiaky zasadené na Veľký piatok budú mať veľké a zdravé výhonky.
Veľký štvrtok sa označoval aj ako Zelený štvrtok, keďže v tento deň sa na obed podával špenát. Na Veľký piatok sa nepracovalo na poli, aby sa nezničila úroda. V tento deň ženy neprali, lebo odev vypratý na Veľký piatok prinesie tomu, čo si ho oblečie, nešťastie. Veľká sobota bol polovičný sviatok: doobeda sa pracovalo okolo domu, poobede sa však už veriaci pripravovali na obrad zmŕtvychvstania a procesiu. Večer sa skončil pôst, po návrate z kostola sa jedla šunka. Tradíciou bolo ešte pred východom Slnka pozametať okolo domu, aby z neho a jeho okolia odohnali hmyz a červy.
Na Veľkú noc sa opäť konzumovalo mäso a mastné jedlá. Na Žitnom ostrove bolo zvykom veľkonočné jedlá posvätiť. Zo šunky, vajíčok, koláčov a vína posvätených v kostole museli jesť nielen všetci členovia domácnosti, ale aj zvieratá. Symbolom Veľkej noci je aj na Žitnom ostrove červená kraslica. Vajíčko v celom regióne symbolizuje vykúpenie a červená farba zasa krv preliatu na kríži.
S Veľkonočným pondelkom sa spája šibačka, ktorá sa v tomto regióne volá oblievačka. V tento deň aj v súčasnosti muži navštevujú svojich príbuzných a známych. Dnes však už nie je známy pôvodný účel, a to podpora plodnosti žien a dievčat.
Na základe diela Bélu Marcella
