Ľudové tradície a povery v jesennom období

September

Jesenné oslavy, zvyky a povery mali podporiť plodnosť, zachovať a ochrániť zdravie.

1. september je deň svätého Egídia, začiatok meteorologickej jesene. Aj ľudová tradícia ho považovala za prvý jesenný deň. Ak je na Egídia dobré počasie, jeseň bude príjemná a víno kvalitné.

8. september je deň, kedy cirkev oslavuje narodenie Panny Márie. V tento deň mali ženy a dievčatá zo Žitného ostrova zakázané pracovať, zákaz sa vzťahoval najmä na tkanie a pradenie. V celej krajine sa v tento deň konali púte. Obyvatelia Horného Žitného ostrova chodili na púte do Svätého Antona (Báč), aby sa modlili k dobrotivej Panne Márii.

29. september je sviatok zjavenia archanjela Michala. Ľudové zvyky, povery a pranostiky dávali tento deň do súvisu najmä s hospodárskym životom. V tento deň sa statok vracal z pasienkov a letných prístreškov do maštalí. Bol to deň, kedy sa prijímali sluhovia, a aj pastieri absolvovali jednu zo svojich ročných obchádzok. Pastieri zbierali naturálie štyri razy do roka, okrem Michala ešte 11. novembra, teda na Martina, na Vianoce a Veľkú noc.

Počasie na Michala predznamenáva budúci rok. Ak statok v tento deň leží pokope a vzájomne sa ohrieva, bude tvrdá, chladná zima. Žitnoostrovčania spozorovali aj to, že ak sa po Michalovi blýska a hrmí, tak v zime bude zlé počasie. Severný vietor je znamením tvrdej zimy s bohatou snehovou nádielkou. 

Október

Cirkev tento mesiac – podobne ako máj – zasväcuje Panne Márii.

7. október je sviatok Ružencovej Panny Márie. Podľa Žitnoostrovčanov ruženec v tento deň pomáha z duchovného i finančného hľadiska.

Na druhý deň, 8. októbra, oslavuje maďarská cirkev deň Patrónky Maďarov. Maďari si takto uctievajú Pannu Máriu od čias svätého Štefana. V období milénia pápež Lev XIII. povolil Uhorsku osobitné oslavy. Ak počas celého dňa svieti slnko, bude podľa ľudovej pranostiky budúca jar slnečná.

20. október je sviatok svätého Vendelína. Podľa legendy bol Vendelín írsky princ, ktorý ako rímsky pútnik vstúpil ako pastier do služieb gazdu, preto sa považuje za patróna pastierov. Takmer na konci každej žitnoostrovskej dediny bola jeho socha, spravidla ho zobrazovali s pastierskou palicou a barančekom v náručí.

November

1. novembra oslavuje cirkev svätých, ktorí v kalendári nemajú svoj osobitný deň. Poobede na Všetkých svätých ľudia zdobili hroby svojich blízkych a večer zasa zapaľovali sviečky za spásu ich duší. Horiace sviečky na hroboch symbolizujú večné svetlo.

2. november je Deň zosnulých, pamätný deň duší, ktoré trpia v očistci. V tento deň platilo viac zákazov. Počas sviatočného týždňa bolo zakázané prať, bieliť vápnom či sadiť cesnak. Na hornom Podunajsku ľudia verili, že zosnulí v tomto týždni navštevujú svoje domovy, preto sa konalo veľké upratovanie.

11. november je deň svätého Martina. Tento deň bol už v období Árpádovcov dňom, keď sa platilo nájomné a mzdy. Na Martina pastieri obdarovali gazdov, ktorých statok pásli, prútom. Tento prút sa nazýval prút svätého Martina a mal ochrannú úlohu.

25. november je sviatkom mučenice svätej Kataríny. S týmto dňom sa spájajú aj pranostiky a ľúbostné kúzla. Po tomto sviatku nasleduje advent, kedy je zakázané organizovať svadby a tancovať. Niekde sa mládenci celý deň postili, aby sa im prisnila ich budúca žena. Dievčatá zasa vložili do vody vetvy ovocných stromov, ak tie zakvitli, dievčina sa v nasledujúcom roku vydala. Na Žitnom ostrove pozorovali aj počasie, lebo podľa pranostiky platí: Katarína na blate – Vianoce na ľade.

30. november je sviatok svätého Ondreja, s ktorým sa takisto spájajú ľúbostné povery. Dievčatá sa celý deň postili, na noc si položili pod hlavu nejaký kus mužského oblečenia, aby sa v sne dozvedeli, kto bude ich manželom. V podunajských obciach, kde v minulosti pracovali vodné mlyny, mlynári na Ondreja premiestňovali plávajúce mlyny z vody do bezpečného prístavu, aby ich ochránili pred blížiacim sa mrazom. Deň Ondreja je v kalendári obratom. Nasledujúca nedeľa je začiatkom cirkevného roka, teda prvá adventná nedeľa. Slovo advent pochádza z latinského adventus a znamená príchod. V katolíckych obciach bol v adventný piatok prísny pôst, vôbec sa nekonzumovalo mäso a mastné jedlá. Veriaci každé ráno s výnimkou nedele chodili do kostola na roráty, teda na ranné omše.

(Prameň: Marczell, Béla: Csallóközi néphagyományok. Népszokások és hiedelmek. Családi Könyvklub, 2011.)