Na základe diela Bélu Marcella
MAREC
Marec je druhý pôstny mesiac. Všetky marcové pranostiky a ľudové tradície súvisia s prichádzajúcou jarou: Ide marec, poberaj sa starec.
19. marec, sviatok svätého Jozefa. Dunajskostredskí remeselníci prichádzali v tento deň do kostola so svojimi cechovými zástavami, spovedali sa, šli na sväté prijímanie a spoločne sa modlili pred sochou svätého Jozefa v kostole. Včelári v tento deň vypúšťali svoje včely, aby do kvitnutia rastlín nabrali silu na zber nektáru. Podľa Žitnoostrovčanov Jozef rozdáva spevavcom píšťalky, aby mohli spievať.
21. marec je deň svätého Benedikta z Nursie, tretieho svätca, ktorý prináša teplo. Podľa ľudových povier cesnak posvätený v tento deň pomôže pri každom zdravotnom probléme.
25. marec je sviatok počatia Ježiša, slávnosť Zvestovania Pána. V ovocných sadoch sa v tento deň štepia stromy. Pre Žitnoostrovčanov sa tento deň spájal aj s príchodom jari.
APRÍL
1. apríl je v ľudovej tradícii deň bláznov. V tento deň sa patrilo robiť si z ľudí žarty.
24. apríl je deň svätého Juraja. Legenda hovorí, že Juraj zabil draka, ktorý ukradol princeznú, a vyslobodil ju zo zajatia. Je to jeden z patrónov dunajskostredského katolíckeho kostola. Podľa ľudovej tradície sa od tohto dňa ustáli dobré počasie, preto sa s ním spája mnoho zvykov súvisiacich najmä s chovom zvierat. Pastieri v tento deň nastúpili u nového gazdu a v tento deň sa prvý raz vyháňal na pašu aj dobytok. V noci však bolo treba dávať veľký pozor na zvieratá, aby statku nepočarovali bosorky zhromažďujúce sa na konci dediny. Na Žitnom ostrove sa verilo, že ak pred Jurajom hrmí, bude dobrá úroda.
25. apríl je sviatok svätého Mareka, s ktorým sa spájajú poľnohospodárske zvyky, najmä posvätenie pšenice.
Veľká noc často pripadá na apríl. Posledný pôstny týždeň sa začína Kvetnou nedeľou, kedy sa na celom svete svätia bahniatka. Na Žitnom ostrove sa posvätené bahniatka nebrali do príbytku, ale sa zastrčili do strechy domu, aby všetkých, čo bývajú pod ňou, ochránili pred zlými mocnosťami.
Práci vykonanej počas veľkého týždňa sa pripisovala zázračná moc, keďže ľudia verili, že prinesie veľký úžitok. Napríklad, zemiaky zasadené na Veľký piatok budú mať veľké a zdravé výhonky.
Veľký štvrtok sa označoval aj ako Zelený štvrtok, keďže v tento deň sa na obed podával špenát. Na Veľký piatok sa nepracovalo na poli, aby sa nezničila úroda. V tento deň ženy neprali, lebo odev vypratý na Veľký piatok prinesie tomu, čo si ho oblečie, nešťastie. Veľká sobota bol polovičný sviatok: doobeda sa pracovalo okolo domu, poobede sa však už veriaci pripravovali na obrad zmŕtvychvstania a procesiu. Večer sa skončil pôst, po návrate z kostola sa jedla šunka. Tradíciou bolo ešte pred východom Slnka pozametať okolo domu, aby z neho a jeho okolia odohnali hmyz a červy.
Na Veľkú noc sa opäť konzumovalo mäso a mastné jedlá. Na Žitnom ostrove bolo zvykom veľkonočné jedlá posvätiť. Zo šunky, vajíčok, koláčov a vína posvätených v kostole museli jesť nielen všetci členovia domácnosti, ale aj zvieratá. Symbolom Veľkej noci je aj na Žitnom ostrove červená kraslica. Vajíčko v celom regióne symbolizuje vykúpenie a červená farba zasa krv preliatu na kríži.
S Veľkonočným pondelkom sa spája šibačka, ktorá sa v tomto regióne volá oblievačka. V tento deň aj v súčasnosti muži navštevujú svojich príbuzných a známych. Dnes však už nie je známy pôvodný účel, a to podpora plodnosti žien a dievčat.
MÁJ
Prvý deň v mesiaci je starý jarný sviatok, je to deň majálesov a stavania májov. V minulosti mládenci postavili pred domami dievčat, ktorým dvorili či chceli dvoriť, štíhle, stuhami ozdobené stromy.
4. máj je deň svätého Floriána. V mnohých žitnoostrovských dedinách nájdeme sochu patróna hasičov a kominárov. Podľa povery fazuľa či hrach zasadený na Floriána nezarodí. Naopak bohatú úrodu má kukurica zasiata v tento deň.
V máji sú tzv. ľadoví svätí, kedy je nezvykle chladné počasie. Prvý ľadový svätec je 12. mája Pankrác, nasledujú Servác, Bonifác a jediná žena, Žofia. Rad ľadových svätcov uzatvára 25. mája Urban, patrón vinohradníkov.
Päťdesiat dní po Veľkej noci sú Turíce. Podľa Biblie v tento deň zostúpil Duch svätý do jeruzalemských veriacich, aby ich naplnil Božou silou. V maďarskom folklóre boli Turíce jedným z najvýznamnejších jarných sviatkov. Na Žitnom ostrove sa na Turíce chodilo po obci s kráľovnou. Dievčatá sa obliekli do bielych šiat a s bábkou označenou ako kráľovná chodili po dedine, so spevom a tancom zbierali dary.
V mnohých kútoch Európy sa na Turíce volil kráľ. Na Žitnom ostrove bol za kráľa zvolený mládenec, ktorý zvládol mnohé úlohy, a jeho panovanie trvalo celý rok. Počas tohto obdobia nemohol dostať nijaký trest a ako vodca a sudca mládencov bol pozvaný na každú zábavu.
