Flóra

Pravidelne zaplavované územia Žitného ostrova sa nachádzajú najmä pri vodných tokoch. Kolísaniu hladín vodných tokov sú najviac prispôsobené vŕba biela, vŕba krehká, jelša lepkavá, topoľ biely, topoľ čierny a topoľ sivý. Vŕbovo-topoľové lesné spoločenstvá zložené najmä z týchto druhov drevín lemujú predovšetkým hlavný tok Dunaja, jeho ramená a Malý Dunaj. Krovitú etáž mäkkých luhov tvoria hlavne brest väzový, baza čierna a svíb krvavý. Bylinné poschodie sa mení v závislosti od ročného obdobia a vlhkostných pomerov. Najčastejšie zastúpené druhy bylín sú chrastnica trsťovitá, žihľava dvojdomá, rôzne druhy ostružín a lipníc. Objavuje sa však aj lipkavec močiarny, lipkavec obyčajný, záružlie močiarne, kostihoj lekársky, mäta pieporná, bleduľa letná či niektoré druhy hluchaviek. Pri Malom Dunaji sa často stretneme aj s nezábudkou močiarnou a jesienkou obyčajnou. Príchod jari v lužných lesoch ako prvá zvestuje snežienka jarná, o čosi neskôr kvitne viacero druhov fialiek. V tesnej blízkosti vodných tokov sú rozšírené aj lianovité plazivé druhy rastlín, hlavne plamienok plotný a chmeľ obyčajný, ktoré na niektorých miestach vytvárajú krajinu pripomínajúcu džungľu. Na územiach vzdialenejších od vodných tokov s nižšou hladinou podzemnej vody, ktoré sú zaplavované iba zriedka či vôbec, rastú hlavne tvrdé dreviny ako dub letný, jaseň štíhly a brest väzový. Lesom s týmito druhmi hovoríme tvrdé luhy. V krovitom podraste týchto lužných lesov sa vyskytujú druhy ako chránený klokoč perovitý, javor tatársky a kalina siripútková. V bylinnom podraste tvrdého luhu sú bohato zastúpené svetlomilné byliny, heliofyty, ktoré kvitnú ešte pred olistením stromov. Sú to rastliny ako chochlačka dutá, kokorík mnohokvetý, konvalinka voňavá, cesnak medvedí a scila dvojlistá. Sú prvými zvestovateľmi jari a pod ešte holými stromami vytvárajú súvislý pestrofarebný koberec kvetov. Po zazelenaní stromov odkvitnú a nahrádzajú ich iné tieňomilné druhy.

Významným biologickým spoločenstvom Žitného ostrova je spoločenstvo stojatých a pomaly tečúcich vôd. K najzachovalejším lokalitám s týmto typom spoločenstva patrí Číčovské rameno Dunaja ležiace na hranici okresov Dunajská Streda a Komárno a Klátovské rameno Malého Dunaja. Číčovské rameno je jedinečná a vzácna lokalita zahŕňajúca všetky dunajské biotopy s nesmiernym bohatstvom vodnej flóry. Najvýznamnejším zástupcom tejto skupiny je zákonom chránené lekno biele, ktoré korení v bahnitom dne v hĺbke 1,5 - 3 metre. Má veľké celistvookrajové listy plávajúce po hladine. Kvet s priemerom až do 20 centimetrov je z vonkajšej strany zelený, z vnútornej biely. Zriedkavo rastie aj v stojatých a mierne tečúcich vodách, kanáloch, mŕtvych ramenách a rybníkoch. Ďalšími známymi druhmi sú aj leknica žltá, bublinatka obyčajná, rožkatec ponorený, iskerník prudký, leknovec štítnatý a ďalšie. Prirodzený a pôvodný charakter dunajských luhov narúšajú nepôvodné druhy rastlín. Z bylín sú to hlavne netýkavka žliazkatá, zlatobyľ kanadský a astra novobelgická, zo stromov javorovec jaseňolistý, pajaseň žliazkatý či brestovec západný.

Samostatnou a zvláštnou kategóriou biotopov s významným krajinotvorným prvkom Žitného ostrova sú mokré lúky s vysokou hladinou podzemnej vody. Tie sa vyskytujú hlavne v miestach niekdajších ramien. Nazývajú sa aj slatiny. V pôvodnej vegetačnej pokrývke Žitného ostrova zaberali močiarne a lúčne spoločenstvá veľké plochy. V súčasnosti z nich zostali už len posledné malé zvyšky, najmä v okolí Gabčíkova, Dunajskej Stredy a Malého Dunaja. Jedným z mála území Žitného ostrova, ktorému sa prinavracia tradičný charakter, je Veľkolélsky ostrov. Cielenou starostlivosťou sú nepôvodné druhy rastlín postupne vytláčané, obnovuje sa tradičné obhospodarovanie vŕb a šľachtené topole sa nahrádzajú pôvodnými druhmi drevín, ktoré raz vytvoria lužný prales. Len tu sa vyskytujú prísne chránené druhy bylín ako kosatec sibírsky a plamienok celistvolistý.

 

Michal Deraj a Zoltán Fekete 

Foto: Péter Fodor