Dunajské Luhy
V krajine na ľavom brehu Dunaja, od Bratislavy až po Veľkolélsky ostrov pri Zlatnej na Ostrove, sa rozprestierajú lužné lesy a mokrade, ktoré sú súčasťou rozsiahlej chránenej krajinnej oblasti Dunajské luhy a významným chráneným vtáčím územím. Táto oblasť bola v roku 1993 vyhlásená za Ramsarskú mokraď medzinárodného významu s názvom Dunajské luhy a v roku 1998 za chránenú krajinnú oblasť. Stala sa tak najmladším veľkoplošným chráneným územím na Slovensku.
Z dôvodu narušenia celistvosti inundačného územia Dunaja výstavbou Vodného diela Gabčíkovo je toto chránené územie rozdelené do piatich samostatných častí. Prvé dve časti sa nachádzajú v širšom zázemí Bratislavy a chránia hodnotnú prírodnú krajinu, ktorú najviac ohrozuje blízkosť veľkomesta. Tretia, najrozsiahlejšia, časť predstavuje sústavu ramien pretkávajúcich inundačné územie Dunaja na ostrove ohraničenom starým korytom Dunaja a prívodným kanálom Vodného diela Gabčíkovo medzi obcami Dobrohošť a Sap. Štvrtú časť tvorí územie pozdĺž ľavého brehu Dunaja od obce Sap až po Klížsku Nemú s prietočnými aj neprietočnými ramenami Dunaja, ktoré obklopujú lužné lesy. Piata, najvýchodnejšia, časť sa nachádza medzi obcami Veľké Kosihy a Zlatná na Ostrove. Tvorí ju územie Veľkolélskeho ramena a rovnomenného ostrova so zachovalými lúkami a lužnými lesmi.
Najvýznamnejšou časťou tohto chráneného územia je Číčovské mŕtve rameno. V roku 2014 uplynulo päťdesiat rokov od jeho vyhlásenia za prírodnú rezerváciu. Označuje sa aj ako Lion, a to podľa francúzskeho vojaka, ktorý v prvej polovici minulého storočia obýval dom neďaleko brehu. Na Slovensku je toto rameno považované za najväčšie mŕtve rameno Dunaja, ktoré vzniklo v roku 1899 po pretrhnutí protipovodňovej hrádze. Jeho rozloha je spolu s ochranným pásmom 135 hektárov, z toho vodná plocha zaberá 76,5 hektára. Najväčšia hĺbka vody v ramene je 7,5 metra. Hodnota ramena a jeho okolia tkvie v bohatosti rastlinných a živočíšnych druhov a nádhernej krajinnej scenérii. Žije tu viacero chránených a zriedkavých druhov.
Rameno Lion obklopuje hustý, niekde až nepreniknuteľný lužný les. V okrajových a plytších častiach ramena sú husté trsťové zárasty poskytujúce ideálne životné prostredie pre mnohé druhy vodných vtákov. Žije tu 107 druhov vtákov, prevažujú vodné druhy ako volavky, lysky, kačice, trsteniariky a tiež lesné druhy ako sláviky, ďatle, penice, drozdy a iné. Z rýb žijúcich v ramene je pozoruhodný výskyt dunajského divého kapra, v blízkom močiari zasa výskyt blatniaka tmavého. Návšteva rezervácie je možná len pešo po vyznačených náučných chodníkoch. Dĺžka trasy je šesť kilometrov s dvanástimi zastávkami. Po korune protipovodňovej hrádze Dunaja neďaleko južného okraja rezervácie vedie cyklistická cesta. V období hniezdenia vtákov (od 1. marca do 15. júla) je návšteva národnej prírodnej rezervácie zakázaná.
Druhá národná prírodná rezervácia Chránenej krajinnej oblasti Dunajské luhy je Ostrov orliaka morského. Na tomto výnimočnom ostrove nájdeme v súčasnosti posledné zvyšky prirodzených, pravidelne zaplavovaných dunajských lesov s výskytom vzácnych a ohrozených druhov rastlín a živočíchov. Ostrov bol vyhlásený za rezerváciu, pretože na ňom v minulosti hniezdil náš najväčší dravý vták – orliak morský, ktorý sa po dlhej prestávke na ostrove zahniezdil opäť a hniezdi tu doteraz.
Ďalším z pozoruhodných zákutí chránenej krajinnej oblasti je Veľkolélsky ostrov pri Zlatnej na Ostrove. Je to posledný veľký dunajský ostrov na slovenskom úseku rieky s rozlohou vyše 250 hektárov. Najzachovalejšia časť lesa tohto veľkého ostrova bola v roku 1974 vyhlásená za prírodnú rezerváciu. Samotný ostrov predstavuje unikátnu mozaiku lesných, mokraďových a lúčnych biotopov, ktorá láka čoraz viac návštevníkov.
Michal Deraj
