Podľa geológov ostrov vznikol v spodnom miocéne (akvitáne). Nížiny a močiare regiónu v tom období pokrývalo Panónske more, z obrovskej vodnej plochy sa vynímali len Karpaty tvorené žulou a sem-tam nejaký ostrov či súostrovie. Dunaj bol v tom čase kratší, do Panónskeho mora sa vlieval niekde pri Bratislave či Viedni. Rieky a potoky prinášali veľké množstvo bahna, štrku a sedimentov, ktoré sa usádzali pri ústí, vytvárali deltu a ostrovy. Dnes Dunaj vytvára deltu pri ústí do Čierneho mora a podobne ju v minulosti vytváral v regióne, kde sa vlieval do Panónskeho mora. Z tejto delty, z nánosov piesku, štrku a bahna, vznikol Žitný ostrov a Szigetköz. Na nížine, ktorá bola čoraz viac zanášaná riečnymi usadeninami, však nemali kam odtekať časté povodne, preto si rieka hľadala nové koryto. Tak sa na Žitnom ostrove vytvorili početné dunajské ramená, ktorých koryto sa v dôsledku nových usadenín neustále menilo. Na nížine sa spomalili vodné toky a usádzali naplaveniny. Tento proces vytvoril na Žitnom ostrove piesčité, štrkové plochy, ktoré siahajú až po povrch. Tam, kde voda nedokázala odplaviť veľké masy, jednoducho ich uložila, a plochu, ktorú čoraz vyššie a vyššie napĺňala, opustila až s rozkladajúcim sa materiálom. Na Dolnom Žitnom ostrove nájdeme tieto usadené, rozložené materiály v ťažkej, slieňovej ílovitej pôde. V strede ostrova, na území dnešného okresu Dunajská Streda, sú zasa okrem rašelinových, bahnitých suchých korýt, ktoré sa na jeseň zapĺňajú vodou, kvalitné a kypré nánosy vhodné na poľnohospodársku produkciu. Prirodzene, nielen v stredoveku, ale aj v neskoršom období vznikali obce tam, kde bola kvalitná pôda. V hornej časti stredu ostrova, kde sa močaristé plochy zachovali najdlhšie, obce nevznikli. Nižšie sa zasa vytvorila nezvyčajne husto zaľudnená oblasť.
Vznik dnešného ostrova
Dnešná oblasť Kukkónie vznikla sčasti prirodzeným a sčasti umelým spojením troch historických hydrografických jednotiek. Išlo o tieto jednotky: starý Žitný ostrov, územie medzi Csallóm, ktorý v minulosti ležal na západnej, väčšej časti ostrova, a súčasným Dunajom; ďalej zaniknuté Medzivažie, čo bola hydrografická oblasť medzi Dunajom a Váhom na východe ostrova; ako aj Medzičilizie, ktoré ležalo pod hranicou Žitného ostrova a Medzivažia, na južnej strane stredu dnešného ostrova, medzi bývalým Čilizom a Dunajom. Tieto tri hydrografické jednotky sa v 15. až 18. storočí v dôsledku veľkých zmien stali jedným celkom, dnešným Žitným ostrovom.
Hydrografia Žitného ostrova
Dunaj sa vo svojej delte, v ktorej sa usádzali jeho nánosy, rozvetvoval na mnoho ramien, v dôsledku povodní neustále menil svoje hlavné korytá a vytváral menšie či väčšie ostrovy. Väčšie naplaveniny sa usadili v riečnom koryte, čím sa vodný tok uzavrel, a voda si musela hľadať v kyprej pôde nové koryto, pričom nové a nové sedimenty neustále zvyšovali povrch pôdy. Tvár súostroví sa po každej povodni menila. Tento tisíce rokov trvajúci proces nevytvoril len vodnú sústavu Žitného ostrova, ale aj podmienky pre život na ostrove. Voda tu bola vždy obrovská sila, ktorá formovala prostredie. Na zmeny, ku ktorým v uplynulých obdobiach došlo, dnes poukazujú už len geografické názvy honov, majerov či iné zemepisné názvy. Z tohto dôvodu majú v tomto regióne mnohé hony vo svojom názve slovo ostrov.
Ostrov ako vodný hrad
Ostrov pretínalo mnoho vodných tokov tečúcich zo severu na juh a zo západu na východ, pričom často menili svoje korytá. Pre množstvo močiarov a rašelinísk bolo územie bezpečné len pre miestnych ľudí, ktorí región dokonale poznali. Tento región bol ako obrovský vodný hrad, ktorého tajomstvo poznalo len málo ľudí. Vojská sa tomuto územiu vyhýbali aj v storočiach, ktoré veľmi dobre poznáme z dejín. No ani tunajší ľudia veľmi neodchádzali zo svojich malých obcí, ktoré si nahusto vybudovali na vyššie položených miestach. Ani partnerov si nehľadali v susedných dedinách, hoci vo väčšine prípadov nemuseli chodiť ďaleko. Aj majetnejšia vrstva uzatvárala manželstvá a udržiavala kontakty len v rámci Žitného ostrova, preto boli tunajšie rodiny (aj šľachtické) v podstate s každou miestnou rodinou v príbuzenstve.
Zdroj: Az Aranykert közepén. A Dunaszerdahelyi járás. Nap Kiadó, Dunajská Streda, 2012.
