Zber trstiny v Gabčíkove

Popri brehoch pomaly plynúcich riečnych ramien alebo na bahnistých, močaristých územiach muži nezaháľali ani v zime. Zber trstiny bola tvrdá fyzická práca, ktorá preverila telo aj ducha. Dnes už síce trstina vyšla z módy, ale v Gabčíkove sa ešte nájdu muži, ktorí sú majstrami jej zberu a spracovania.

Skupinka sa schádza na dohodnutom mieste v slnečné, ale o to mrazivejšie ráno: našimi dnešnými sprievodcami sú lesník Zoltán Fekete, šéf bývalých zberačov trstiny z Gabčíkova Jaroslav Profant a Iván Brožek so synom Norbertom. Iván je skutočným dieťaťom Dunaja – so zberom trstiny sa zoznámil už v útlom veku. „Je bezvetrie, lepšie počasie sme si ani nemohli želať,“ poznamenajú stručne. „V daždi a veľkom snehu sa tŕstie zbierať nedá.“

Po krátkej porade zamierime ku gabčíkovskému chotáru. Je neuveriteľné, ako dobre sa orientuje zasvätené oko na miestach, ktoré sa mne zdajú skoro rovnaké. A naši predkovia veru poznali každý krík, výstupok či riečne rameno! Odvtedy veľkú časť pozemkov poskupovali cudzinci – aj miesto, kam sa práve náhlime. Trstina obľubuje vlhké prostredie, ale dánski poľnohospodári sa pokúsili zmeniť na úrodné polia aj trstinou zarastené oblasti. Poorali ich, ale veľa tým nezískali. Trstina je vysoká tráva s bohato rozvetveným koreňovým systémom, ktorá sa tak ľahko nepoddá, nuž opäť prevzala moc nad pooranými plochami. Chôdza je na hrudách husto zarastených trstinou ťažšia.

Na mieste sa objavia kosáky na trstinu a robotníci si tieto nástroje starostlivo nabrúsia. Potom sa otec so synom pustia usilovne do roboty: ľavou rukou pridŕžajú hrste stebiel a pravou vedú údery k spodnej časti stonky. Alebo práve naopak – v závislosti od toho, kto má ktorú ruku silnejšiu. „Tu sa ešte medzi steblá mieša aj všelijaká burina a trstina z predošlého roku, preto ho nakoniec vytriedime a ,vyčešeme‘, aby bolo čisté,“ vysvetľujú. „Vysekávanie trstiny si vyžaduje zvýšenú pozornosť, ostrý nástroj môže ľahko spôsobiť nehodu. Nezriedka natrhne zberačovi odev, zabodne sa mu do gumených čižiem alebo ho dokonca zraní. Stávalo sa, že kým robotník vyšiel z porastu, v čižme mu ločkala krv. O tejto práci sa hovorievalo, že strávi nohavice, lebo sa na nich narobilo toľko dier, až boli úplne zničené,“ rozprávajú so smiechom. Nechcem ich pozornosť odvádzať od roboty a tak sa radšej obrátim na pána Profanta, ktorý v tom čase riadil zber trstiny v Gabčíkove. „S vysekávaním trstiny sme tu začali preto, aby sme sadeniciam v lesnej škôlke mohli vyrobiť tienidlá. Miestnym nebola takáto robota cudzia, veď sa jej venovali odnepamäti,“ začína hovoriť odborník. „Naokolo je mnoho močiarov, takže sa dobre darí aj trstine. So zberom sa môže začať vtedy, keď sa listy už oddeľujú od stonky, teda okolo decembra – januára. A robiť sa dá, kým nezačne vyháňať nové listy. My sme trstinu zberali len ručne a v ďalšej časti roka sme sa venovali jej spracovaniu. Z jednej časti vyčistenej trstiny vznikali štukatúrne pletivá, ktoré sa pre dobré tepelnoizolačné vlastnosti používali pod omietku. Hustejšie trstinové pletivo sa môže využiť na dekoračné účely, ale aj na ploty. Vyrábali sme aj trstinové strechy, pričom na jednu sme použili aj 300 – 400 snopov. Šikovnejší ‚rákosníci‘ denne nazbierali aj 20 snopov trstiny. Ich rozmery boli striktne dané: vo výške 15 cm odspodu musel mať snop priemer presne 101 cm. To je približne toľko, koľko dokáže občiahnuť dospelý muž. Ručný zber je oveľa nákladnejší ako strojový, ale plocha je malá, neoplatilo sa investovať do mechanizácie. Nikdy by sme nevedeli konkurovať producentom, akým je Maďarsko.“

„A tak sme tu ostali my, poľovníci,“ preberie slovo Zoltán. „Ja sám vždy trvám na tom, aby striešky mojich krmelcov pokrývala trstina. Pravda, potom sa o ne treba viac starať, ale je to prírodný materiál, a keď sa už v našom okolí urodí, mali by sme ho využiť! Našťastie, podobne zmýšľajúcich poľovníkov je viac. Na tieto účely použijeme aj čerstvo nazbieranú trstinu. Mimochodom, opatera jej prospieva. Na území, ktoré teraz Iván s Norbertom vyčistili, bude o rok ešte kvalitnejšia úroda. Kedysi trstinu, ktorú nepozbierali, spálili alebo zmangľovali valcom, aby na ďalší rok priniesla krajšiu úrodu,“ vysvetľuje, zatiaľ čo Iván s Norbertom sa púšťajú do viazania snopov. Dnes sa na tento účel používajú vopred pripravené drôty, kedysi to boli motúzy. A keď ich nebolo, na pomoc si privolali druhú príznačnú vlhkomilnú rastlinu – vŕbu popolavú. Konáre tohto kríka sú dostatočne pružné na to, aby sa dali použiť ako povraz.Zdatnosť našich mužov dokazujú úhľadné stohy, ktoré za okamih vznikajú z hotových snopov. Na miestach, kde ešte ráno vo vetre tancoval neprehľadný trstinový porast, teraz – krátko pred poludním – chotár lemuje celý rad hrdých stavieb.