Kukkonia official pageMagyarEnglish
Ryžovanie zlata

Na základe Bélu Marczell

Zlato, ktoré tu zostalo po vílach, čoskoro vo svojej novej vlasti našli aj Maďari. Zo svojej pravlasti pri Done si so sebou priniesli aj staré remeslo – ryžovanie zlata, ktoré sa zrejme naučili od Alanov bývajúcich v susedstve. Vďaka nim spoznali zlato a fortiele ryžovania zlata. Toto romanticky pôsobiace, ale veľmi ťažké remeslo bolo až do začiatku dvadsiatych rokov 20. storočia na oboch Dunajoch osobitným remeslom. Pamiatku na miesta, kde sa v minulosti ryžovalo zlato, dodnes uchovávajú názvy obcí (napr. Zlatná na Ostrove) či miestne názvy honov. Známymi ryžovačmi zlata boli aj obyvatelia Klížskej Nemej a Sapu. V Sape bol posledným známym ryžovačom zlata Vince Berec, ktorý zomrel v polovici šesťdesiatych rokov minulého storočia. Jeho náradie uchováva Žitnoostrovské múzeum. V Zlatnej na Ostrove žil Imre Zsemlovics, ktorý moderným spôsobom ryžoval zlato v starom koryte Dunaja. Podľa neho sa obyvatelia Žitného ostrova dozvedeli o zlate v rieke takto: „Jeden mladý mlynár chodieval zo Zlatnej na Ostrove cez Dunaj za peknou dievčinou do Ácsu. Raz, keď sa v noci vracal domov, prišla veľká búrka, jeho čln sa na Dunaji prevrátil a voda strhla aj jeho klobúk. Ráno ho v kríkoch na brehu našli rybári. Keďže vedeli, komu patrí, vrátili mu ho. Mládenec klobúk vyčistil, vyumýval a všimol si, že na dne lavóra sa leskne čosi žlté. Tak sa dozvedel, že v dunajských vodách je aj zlato.“

V Zlatnej na Ostrove teda začali na Dunaji ryžovať zlato, napokon ho ryžovali na celom Žitnom ostrove a toto remeslo bolo dlhé storočia živobytím miestnych ľudí. Imre Zsemlovics mal toto povolanie veľmi rád, bol to len jeho koníček, a predsa o ňom povedal: „Prehľadávanie dunajského piesku by som nevymenil za nič na svete, lebo je v ňom obsiahnuté posolstvo ďalekých končín. Keď ryžujem zlato, som šťastný a nekonečne bohatý, lebo všetko je moje. Moje sú pobrežné piesčiny, modro horizontu i šum topoľového lesa. Moje je ticho a kolísavý let čajok v sparných výškach.“ Pred niekoľkými rokmi zomrel aj Imre Zsemlovics, bol to posledný žitnoostrovský ryžovač zlata, ktorého sme poznali.

Keď ryžovači zlata chceli v dunajských vlnách nájsť zlato, museli pri priaznivom vodnom stave pracovať od skorého rána do neskorého večera. „Nebol večer, len skoré ráno,“ ako povedal aj Zsemlovics. Napriek tomu ani jeden ryžovač zlata nezbohatol, o čom svedčí aj fragment starej básne.

„... poľovník sa veľa namáha,

sotvakedy je suchý rybár,

vždy otrhaný je ryžovač zlata...“ 

Aj Regionálna rozvojová agentúra v Šamoríne, ktorej riaditeľom je Lajos Tuba, ponúka program ryžovania zlata pre deti i dospelých. V rámci zamestnania účastníci mapujú cestu zlata od zlatých baní v pohorí Hohe Tauern cez alpské potoky až po žitnoostrovské piesčiny.

Spoločne si vyskúšajú ryžovanie zlatých nugetov pomocou ryžovacej panvice či drobných zlatiniek pomocou ryžovacej lavice. Každý účastník sa pokúsi vyryžovať svoju vlastnú zlatinku, ktorú si potom nalepenú na diplome zoberie domov na pamiatku. Viac informácií na stránke www.rrasamorin.sk či na telefónnom čísle 0905 233 989.

Na brehu starého koryta Dunaja pri Vojke nad Dunajom predvedie umenie ryžovania zlata majiteľ programovej kancelárie DanubeTour András Zsigray. Viac informácií na stránke www.danubetour.sk či na telefónnom čísle 0915 538 800.

 

 

Súvisiace témy
Ryžovač zlata je vždy otrhaný...
Ryžovač zlata je vždy otrhaný...Článok