Kukkonia official pageMagyarEnglish

 

Klátovské rameno (alebo aj Klátovský potok) je pravostranným prítokom Malého Dunaja s malebnými zákutiami a priezračnou vodou. Celý vodný rok aj s priľahlými lesmi je chráneným územím. Klátovské rameno nemá prameň, ani sa neodčleňuje od iného toku, vyviera z priesakových podzemných vôd za obcou Orechová Potôň – Lúky, vďaka čomu sa vyznačuje vysokým stupňom čistoty. Na Slovensku sa pravdepodobne nenachádza rieka s priezračnejšou vodou. Tá v Klátovskom ramene je plná života.  Žije v nej množstvo vodného hmyzu, kôrovcov a rýb. Na hornom úseku nemá Klátovské rameno súvislú vodnú hladinu, je tvorené len jazierkami s bohatým brehovým porastom. Svoju charakteristickú podobu získava až pri osade Csótfa. Hĺbka vody v ramene sa pohybuje od niekoľkých centimetrov až do 5 metrov.

Klátovské rameno bolo v roku 1993 vyhlásené za národnú prírodnú rezerváciu. V ramene a jeho okolí žijú viaceré vzácne a chránené živočíšne druhy, napr. kunka červenobruchá (Bombina bombina), vydra riečna (Lutra lutra), labuť veľká (Cygnus olor), volavka popolavá (Ardea cinerea), lyska čierna (Fulica atra), bocian čierny (Ciconia nigra) atď. Bol tu zaznamenaný výskyt asi 80 druhov vtákov, z toho 70 hniezdi priamo na chránenom území. Výskumom sa zdokumentovalo 102 druhov chrobákov, z ktorých bol jeden z rodu Dorytomus opísaný ako nový, na svete dosiaľ neznámy druh. Najčastejšie rastúcimi drevinami v okolí ramena sú topoľ čierny (Populus nigra), topoľ biely (Populus alba), vŕba krehká (Salix fragilis), vŕba biela (Salix alba), jaseň štíhly (Fraxinus excelsior) a jelša lepkavá (Alnus glutinosa). Bohato zastúpené sú tiež kroviny, hlavne hlohy (Crataegus spp.), plamienok plotný (Clematis vitalba), svíb krvavý (Swida sanguinea), bršlen európsky (Eunymus europaeus) a brečtan popínavý (Hedera helix). Z vodného rastlinstva treba spomenúť predovšetkým truskavec obyčajný, lekno biele, leknicu žltú, vodomor kanadský, stolístok praslenatý a pálku širokolistú.

Neďaleko Dunajského Klátova možno navštíviť vodný mlyn, ktorý je technickou kultúrnou pamiatkou. Na rozdiel od ďalších vodných mlynov v okolí neleží na hlavnom toku Malého Dunaja. Mlynské koleso a hnacia časť sú umiestnené v drevenej prístavbe, vlastná budova mlynice je murovaná. Mlyn postavil v roku 1920 Ján Cséfalvay a v prevádzke bol do roku 1942. Počas druhej svetovej vojny bol poškodený. Používal sa len do roku 1950, kedy sa jeho posledným majiteľom stal Michal Cséfalvay. V roku 1987 bol zrekonštruovaný a jeho súčasným prevádzkovateľom je Žitnoostrovné múzeum.

 

Potulky v okolí Klátovského ramena

Potulky v okolí Klátovského ramena patria medzi jedinečné turistické zážitky. Popri vodnom toku je nevyhnutné pohybovať sa ticho a iba v malých skupinách, aby neboli rušené tam žijúce živočíchy, najmä vtáky. Malebné a romantické zákutia Klátovského ramena sa najlepšie vnímajú z vodnej hladiny. Splavy však nie sú povolené, keďže na vodnom toku platí najprísnejší, piaty stupeň ochrany. Klátovské rameno tvorí biotop, ktorý je domovom pre mnohé druhy rastlín a živočíchov, tie sa tu rozmnožujú a nachádzajú potravu. Splavy, individuálne či masové, by narušili pokoj nutný pre úspešnú reprodukciu živočíchov. V súčasnosti sa pripravuje nový program starostlivosti o chránené územie Klátovského ramena, v ktorom bude bližšie definované vykonávanie ochrany prírody na tomto území, vrátane režimu regulovaného člnkovania, ale iba na tých úsekoch ramena, ktoré sa nachádzajú v obciach Dunajský Klátov, Trhová Hradská a Topoľníky. Snahou je dosiahnuť, aby Klátovské rameno bolo zónou, kde ľudia pozorovaním prírody a malebných zákutí môžu v pokoji rozjímať a vnímať krásy prírody. V okolí Klátovského ramena sa nachádzajú poľné cesty a hrádze, po ktorých možno sprevádzať vodný tok peši, prípadne na bicykli, na mnohých miestach sa dá podísť aj k brehu, odkiaľ je nádherný výhľad na vodu a okolité lesy. Niekde krajina pripomína džungľu plnú najrôznejších zvukov. 

 

Michal Deraj, karjinár