Kukkonia official pageMagyarEnglish
Pamiatky Šamorína

 

Dejiny budovy šamorínskej radnice

Renesančná budova mestskej radnice prešla niekoľkými prestavbami. Druhé poschodie bolo postavené v rokoch 1928 – 1929 podľa projektov architekta Endre Szőnyiho. Reliéf Panny Márie s malým Ježišom na priečelí budovy navrhol Lajos Rigele. Strechu a vežu zničil v roku 1867 požiar. Rožná budova radnice je charakteristická svojím výklenkom s lunetovou klenbou. V 17. a 18. storočí v budove často zasadala žitnoostrovská šľachta, niekoľkokrát tu zasadalo aj vedenie Bratislavskej stolice. V pivnici bolo neslávne známe vlhké a zdraviu škodlivé väzenie, v ktorom si odpykávali trest aj niekoľkí odsúdenci z Bratislavskej stolice. Mestské väzenie bolo v jednej z miestností na prízemí. Do roku 1947 visel v radnej sieni obraz Požiar v Šamoríne, ktorý vznikol okolo roku 1685 a zachytával pustošenie tureckých vojsk tiahnucich proti Viedni. Panoramatický obraz patrí k významným dielam uhorského barokového maliarstva, no v roku 1947 ho zničil jeden z nových mestských úradníkov. Dobrovoľný hasičský zbor v Šamoríne dal obraz zreštaurovať a teraz visí v jeho sídle, kópia obrazu sa však nachádza aj na informačnej tabuli pri radnici.

 

Rímskokatolícky kostol a kláštor

Šamorínsky rímskokatolícky kostol a kláštor je dnes obklopený výškovými obytnými domami, no v 18. storočí bol dominantou mesta. Cieľom jeho staviteľov bolo ohromiť ľudí jeho impozantnosťou, keďže nádherný neskorobarokový kostol mal prinavrátiť obyvateľstvo ku katolíckemu vierovyznaniu.

 

Hodnotné pamiatky v kostole

Paulánsky kláštor a kostol sú významnými historickými pamiatkami mesta. Stavebný komplex ozvláštňuje kontrast medzi jednoduchosťou kláštora a ornamentálnosťou barokového kostola. Fresková výzdoba, oltár, loď a štyri bočné oltáre zaraďujú kostol medzi najzdobenejšie kostoly Žitného ostrova. Kostol Nanebovzatia Panny Márie je zasvätený Svätej Márii, patrónke paulánskej rehole. Panna Mária bola a je patrónkou Šamorína, nájdeme ju na všetkých mestských symboloch. Hlavný oltár sa nachádza v presbytériu kostola. Jeho súčasťou je aj monumentálna freska na zadnej stene presbytéria s tabuľou, stĺpovitou architektúrou a plastikami. V strede tabule je v stene výklenok, v ktorom je veľká socha Panny Márie sediacej na nebeskom tróne s malým Ježišom v náručí. Pred múrom vyzdobeným freskami je drevený hlavný oltár, ktorého umiestnenie zdanlivo prehlbuje svätyňu.

 

Evanjelický kostol

Kostol bol postavený v rokoch 1784 – 1785 na základe projektov J. G. Altenburga v klasicistickom slohu, no jeho dodnes zachované zariadenie má barokové znaky. Jednomanuálový organ je dielom Jozefa Effingera, dnešnú podobu mu v roku 1824 dal majster Volgelthon. Oltárny obraz zobrazujúci Ježišovo vzkriesenie a stráž hrobu namaľoval rakúsky maliar J. Oelenhain v roku 1785. Koncom 19. storočia prichádzali deti zo slovenských rodín do Šamorína, aby sa naučili po maďarsky a nemecky. Takto sa známy slovenský štátnik, diplomat a vedec Milan Rastislav Štefánik stal v školskom roku 1889 – 1890 žiakom šamorínskej evanjelickej školy. Jeho pamätník sa nachádza pred evanjelickou farou.

 

Reformovaný kostol

Medzi najhodnotnejšie a najstaršie stavby Žitného ostrova patrí kostol reformovanej cirkvi v Šamoríne. Postavený bol v tretej štvrtine 13. storočia v neskororománskom slohu, pôvodnú časť tvorí hlavná loď a svätyňa, bez sakristie a bočných lodí. Architektonický a umeleckohistorický význam kostola presahuje nielen hranice mesta, ale aj krajiny.

 

Kohút na veži, vežové hodiny

Kohút bol na vežu umiestnený buď pri kúpe kostola v auguste 1789, alebo po rekonštrukcii po požiari v roku 1826. Predstavuje skvostné ľudovoumelecké dielo zo železa. Je zobrazený s otvoreným zobákom a rozpätými krídlami, pri chvoste má šesťcípu hviezdu, čo je obľúbený biblický symbol kalvínov. Železnú tyč na veži drží hriadeľ, vďaka ktorému sa kohút točí v smere vetra. Kohút váži 14,5 kilogramu, je 75 centimetrov vysoký, je 92 centimetrov dlhý a rozpätie krídiel má 68 centimetrov. O zhotovení vežových hodín rozhodla cirkevná rada v roku 1847, kedy sa dozvedela o tom, že mestská rada má v pláne obnoviť strechu veže, čo bola vhodná príležitosť na umiestnenie ciferníka. Na ciferníku hodín, ktoré v roku 1848 vyhotovil hodinár János Szente z Veľkého Mederu, sú vyznačené aj minúty. Správca musí každý deň natiahnuť tri ťažké kamenné závažia veľkých kyvadlových bicích hodín. Vzhľadom na to, že závažia hodín visia na povraze, pri vlhkom počasí hodiny meškajú a pri veľmi suchom počasí sa zasa ponáhľajú.

 

Synagóga a At Home Gallery

Šamorínska synagóga bola postavená v roku 1912. Pri výstavbe synagógy židovská obec neuplatnila len romantické architektonické prvky, ale aj motívy z Blízkeho východu. Okná synagógy ozdobili farebnými sklami. Galéria pre ženy rozdelila priestor na dve podlažia. Synagóga bola od čias holokaustu prakticky nevyužitá. Od roku 1996 slúži vďaka At Home Gallery ako centrum moderného umenia.

 

Židovský cintorín

Nasledujúce riadky opisujú stav cintorína v osemdesiatych rokoch, dnes je cintorín schátralý, náhrobné kamene sa rozkradli. „Cintorín leží na okraji mesta pri ceste vedúcej do Čilistova. Z troch strán je ohradený kamenným múrom, na štvrtej strane je len drevený plot. Cintorín má rozlohu 80 x 50 metrov, rady hrobov sa tiahnu od severu na juh a striedavo sú v nich pochovaní muži a ženy. Na pomníkoch sú hebrejské, nemecké a maďarské nápisy. Náhrobky sú z bieleho alebo červeného mramoru. Novšie pomníky bohatších rodín sú zo švédskeho granitu a ich výška a veľkosť nepôsobia medzi menšími a skromnými náhrobkami dobre. Zvláštnosťou šamorínskeho židovského cintorína sú dva náhrobky ruských židovských vojakov, ktorí skonali v šamorínskom rakúsko-uhorskom zajateckom tábore. Jeden pomník je asi tri metre vysoký a má nápis v hebrejskom a nemeckom jazyku. Za pomníkom je 16 hrobov s kamennými doskami a menami šestnástich ruských židovských zajatcov. Druhý pomník je z bieleho mramoru a je tiež vysoký asi tri metre. Ruskí židovskí vojnoví zajatci ho postavili na počesť F. S. Ginzburga. Na hornej časti náhrobku medzi reliéfmi zástav sa zrejme nachádzal portrét nebohého. Pod ním je uvedený letopočet 1889 – 1917 a nápis v ruskom jazyku. Nasleduje nápis v jidiš: „Nezabudnuteľnému učiteľovi a mysliteľovi, vynikajúcemu F. S. Ginzburgovi.“ O cintorín sa staral obuvník Móric Rujder z Mliečna, ktorý zomrel v roku 1976. Dnes je cintorín zanedbaný.“

 

Súvisiace témy
Obce a mestá Kukkónie
Obce a mestá Kukkónie Článok
Pamiatky Dunajskej Stredy
Pamiatky Dunajskej StredyČlánok
Pamiatky Komárna
Pamiatky KomárnaČlánok