Kukkonia official pageMagyarEnglish
Pamiatky Dunajskej Stredy

Rímskokatolícky kostol sv. Juraja

Najstaršia historická a cirkevná pamätihodnosť mesta. Podľa zmienok z raného arpádovského obdobia zrejme stál na mieste terajšieho rímskokatolíckeho kostola drevený kostol. Kamenné základy kostola, hlavná loď, svätyňa a veža boli postavené v roku 1329 v gotickom štýle. V roku 1518 bol kostol prestavaný v neskorogotickom slohu na dvojkomorový kostol s vedľajšou loďou. Rozsiahlymi stavebnými úpravami bol kostol v rokoch 1742 – 1743 zrenovovaný v barokovom slohu. Boli zvýšené kostolné múry a postavila sa veža. Barokový architektonický sloh sa na budove kostola zachoval do dnešných čias. Hlavný oltár je barokový, pochádza z 18. storočia a zdobí ho maľba Nanebovstúpenie Panny Márie, nad ňou je jazdecká socha patróna kostola. Bočné oltáre pochádzajú z obdobia neskorého baroka a sú zdobené maľbou kráľa sv. Štefana a sochou Piety. V podzemí kostola je hrobka s pozostatkami členov rodiny Pókateleki Kondé, ktorá patrila k najvýznamnejším mestským rodom.

 

Žltý kaštieľ

V roku 1753 dal postaviť veszprémsky biskup Márton Biró Padányi v mestskej časti Pókatelek pre svojho bratranca Istvána Biróa priestrannú poschodovú kúriu s rozsiahlym statkom, neskorší Žltý kaštieľ. „Nášmu bratrancovi (...) sme postavili v časti Pókatelek (...) dôstojnú a veľmi priestrannú rezidenciu, ktorú zvonka zdobí presvedčivý kamenný portrét biskupa sv. Martina a ornamenty,“ uvádza sa v biskupovom testamente. Po smrti Istvána Biróa cennú zemiansku kúriu a jej hospodárstvo vyženila rodina Pókateleki Kondé, ktorá si začiatkom 19. storočia kúriu upravila podľa svojich predstáv. Na priečelie bol umiestnený erb Kondéovcov a nad erbom čnela monumentálna kamenná socha moriaka. Kondéovci vlastnili kaštieľ takmer šesťdesiat rokov. Dlhé obdobie bol kaštieľ jedinou poschodovou budovou v mestečku. V roku 1858 budovu od Kondéovcov odkúpil a prenajal viedenský vysokoškolský profesor Miklós Wahlberg. Kaštieľ zdedila jeho dcéra, ktorá ho v roku 1910 predala hlohoveckej spoločnosti Dukesz-Herzog na hospodárske účely. V rokoch 1938 – 1944 v ňom sídlila maďarská vojenská správa. V rokoch 1944 a 1945 sa do budovy nasťahovalo najprv nemecké, neskôr zasa ruské vojenské velenie. Po vojne prevzal budovu pod svoju správu československý vojenský úrad. V rokoch 1953 – 1972 sídlil v kaštieli pozemkový úrad, až sa doň v roku 1972 presťahovalo Žitnoostrovné múzeum. V roku 1977 bola hlavná budova kaštieľa obnovená.

 

Evanjelický kostol

Evanjelický kostol bol postavený v rokoch 1863 – 1883 v jednoduchom neorománskom slohu. Hlavná loď má jednoduchý strop, ktorý je členený pilastrami. Veža bola k pôvodnej stavbe pristavená v roku 1938 a je situovaná do štítového priečelia. Mramorová krstiteľnica pochádza z roku 1883, organ bol vyrobený v roku 1903 a hlavný neoklasicistický oltár bol vyrobený v Banskej Bystrici v roku 1933.

 

Kostol reformovanej cirkvi

Stavba kostola bola dokončená v roku 1998 v postmodernom architektonickom štýle. Stavba sa realizovala zo zbierok a darov veriacich.

 

Židovská modlitebňa

V bývalej budove Talmud Tóra na dnešnej Bacsákovej ulici je modlitebňa židovskej náboženskej obce. V minulosti boli v meste dve synagógy. Na Hlavnej ulici bola ortodoxná Veľká synagóga a na Nemešsegskej ulici ortodoxná synagóga Adas Israel. Obe stavby boli po druhej svetovej vojne zbúrané.

 

Vermesova vila

Pôvodná budova vily bola jednoúrovňová stavba, ktorú dal postaviť statkár a dozorujúci sudca Ferenc Vermes. V roku 1909 ju vtedajší vlastník zrekonštruoval. Dal pristaviť veže a vila získala dnešnú podobu. Počas druhej svetovej vojny v nej sídlilo veliteľstvo nemeckej, neskôr zasa ruskej armády. V šesťdesiatych a sedemdesiatych rokoch 20. storočia sa využívala na záujmovú a krúžkovú činnosti detí a mládeže. V rokoch 1988 – 2002 v nej sídlilo vysunuté pracovisko Slovenskej národnej galérie. Od roku 2005 ju vlastní mesto Dunajská Streda a po prestavbe sa stala sídlom Galérie súčasných maďarských umelcov.

 

Súsošie Kalvárie na cintoríne

Na rozhraní mestských častí Nemesszeg a Tejed bola v 18. storočí postavená Kalvária. Tvarom pripomínala zrezaný kužeľ, ktorý bol vysoký sedem metrov a jeho obvod bol dvanásť metrov. V roku 1802 bolo na jej vrchol umiestnené súsošie. V roku 1959 bola Kalvária z dôvodu výstavby cesty zbúraná, súsošie bolo premiestnené k Rímskokatolíckemu kostolu sv. Juraja a neskôr prevezené do Malých Dvorníkov. Po Nežnej revolúcii bolo súsošie premiestnené do mestského cintorína.

 

Malé sakrálne pamiatky

Mestský cintorín na Malodvorníckej ceste vznikol v roku 1953. Jeho významnou súčasťou sú malé sakrálne pamiatky: staré hroby a náhrobné kamene starobylých dunajskostredských rodín. Nachádza sa tu torzo náhrobku Kondéovcov, ako aj hroby a náhrobné kamene bývalých dekanov, lekárnikov a významných mestských remeselníkov.

 

Židovský cintorín

Cintorín ortodoxných Židov vznikol v roku 1740 a sú na ňom pochovaní mnohí významní rabíni. Hrob najznámejšieho rabína Jehudu Aszáda je pútnickým miestom. Cintorín je pekne udržiavaný.

 

Ruský vojenský cintorín

V období medzi septembrom 1914 a novembrom 1918 bol v našom meste vojenský zajatecký tábor, v ktorom žilo 30 tisíc zajatcov. V cintoríne v Malom Blahove bolo pochovaných 1 500 vojenských zajatcov. Dnes cintorín chátra a nie je udržiavaný.

 

Socha sv. Trojice z roku 1777

Neďaleko Rímskokatolíckeho kostola sv. Juraja je socha sv. Trojice, ktorá bola postavená z milodarov Györgya Gönczöla a Erzsébet Lengyelovej. Socha je vyjadrením vďaky za skončenie morových epidémií.

 

Socha sv. Mikuláša – sakrálna pamiatka z roku 1785

Sochu sv. Mikuláša, ochrancu detí, obchodníkov a lekárnikov, dal postaviť slávny rodák, biskup Miklós Kondé Pókateleki. Je umiestnená pri vchode do Rímskokatolíckeho kostola sv. Juraja.

 

Pamätník revolučných rokov 1848/49

Autorom pamätníka, ktorý pripomína boj za slobodu v rokoch 1848 – 1849, je sochár György Lipcsey. Mesto pri ňom každoročne organizuje oslavy maďarskej revolúcie a boja za slobodu proti Habsburgovcom. Pamätník bol odhalený 15. marca 1995.

 

Pamätník obetiam diktatúr

Pamätník je umiestnený pred mestským úradom a pripomína maďarskú revolúciu v roku 1956. Je mementom a spomienkou na obete diktatúr. Autorom umeleckého diela je akademický sochár János Nagy. Pamätník bol slávnostne odhalený 31. októbra 2006.

 

Socha pelikána, ktorý kŕmi svoje mláďatá

Socha bola postavená z darov veriacich reformovanej kresťanskej cirkvi. Situovaná je v malom parku oproti kostolu reformovanej cirkvi. Socha pripomína 2 000. výročie narodenia Krista,

1 000. výročie vzniku Uhorského kráľovstva a 325. výročie oslobodenia galejníkov. Autorom sochy je akademický sochár János Nagy.

 

Socha sv. Štefana

Socha je poctou zakladateľovi Uhorského kráľovstva sv. Štefanovi, symbolizuje jednotu a štátnosť Maďarov. Jej autorom je akademický sochár György Lipcsey. Socha bola slávnostne odhalená 20. augusta 2004.

 

Pamätník obetiam holokaustu

Pamätník bol odhalený v roku 1991 v Parku Jehudu Aszáda na mieste, kde v minulosti stála ortodoxná židovská synagóga. Torzo kamennej tabule, ktorá symbolizuje utrpenie židovských rodín počas holokaustu, je mementom. Každoročne sa tu konajú pietne spomienky na jún 1944, kedy bolo niekoľko tisíc mestských Židov násilne odvlečených do koncentračných táborov.

 

Pamätník rómskeho holokaustu

Na základe iniciatívy Romologického ústavu, ktorý sídli v Dunajskej Strede, bol odhalený pamätník rómskeho holokaustu. Je to druhý pamätník na Slovensku, ktorý pripomína rómsky holokaust. Socha bola slávnostne odhalená v roku 2006.

 

Pamätník Trianonu

Pamätník je darom múzea vo Várpalote. Odhalený bol 1. novembra 2008.

 

Radnica

Na zasadnutí mestského zastupiteľstva 30. septembra 1901 sa predstavitelia mesta rozhodli, že pre potreby mestských úradov kúpia dom Karola Pleyera na Hlavnej ulici č. 93, ktorý bol pôvodne postavený ako kaviareň. Budova bola slávnostne odovzdaná 4. októbra 1902, kedy sa konalo aj prvé verejné zasadnutie mestského zastupiteľstva. Slávnostnú reč predniesol mestský notár, ktorý vyjadril radosť z toho, že mesto konečne získalo stále administratívne priestory, kde sa môže začať nerušene pracovať. Miestnosti obecnej polície boli umiestnené na strane do dvora, bola tu strážnica a aj dve väzenské cely pre tých, čo rušili pokoj v meste. Úradné miestnosti sa nachádzali na poschodí. Neskôr sa budova viackrát renovovala. V roku 1994 sa mesto rozhodlo vrátiť centru mesta starú patinu a prestavbou Hlavnej ulice vrátane radnice, bol poverený známy maďarský architekt Imre Makovecz.

 

 

Súvisiace témy
Obce a mestá Kukkónie
Obce a mestá Kukkónie Článok
Pamiatky Komárna
Pamiatky KomárnaČlánok
Pamiatky Šamorína
Pamiatky ŠamorínaČlánok