Kukkonia official pageMagyarEnglish
Obce a mestá Kukkónie

História mesta Dunajská Stredahttp://dunstreda.sk/files/imce/csallokoz2_0.jpg

Žitný ostrov

Prírodovedné pramene o Žitnom ostrove uvádzajú: „Žitný ostrov je územie ohraničené hlavným tokom Dunaja a jeho ľavostrannou vetvou, Malým Dunajom. Rozprestiera sa na území od Bratislavy po Komárno. Tvarom pripomína úzky ostrov. V minulosti tu tiekla rieka Csalló, z jej názvu je odvodené aj dnešné maďarské pomenovanie regiónu Csallóköz (Žitný ostrov). Pôvodné územie tvorili väčšie či menšie ostrovné celky, ktoré vznikli z riečnych nánosov štrku a piesku. Stred a juh ostrova tvorili močariská a bahniská. Tieto územia nebolo možné hospodársky využívať a zveľaďovať. V najstaršom období bola územím bez povodní len horná západná štvrtina ostrova, ktorá bola vytvorená z hrubších nánosov štrku. Jemný piesok, ktorý sa stal nosným prvkom úrodnej pôdy, sa ukladal v strednej a východnej časti ostrova. Strednú a dolnú časť ostrova postihovali povodne zriedkavejšie, bol to región s malými členitými suchšími územiami, ktoré boli podstatne menšie ako západná časť ostrova. Hornú a dolnú časť ostrova spájal úzky a suchý pás zeme, ktorý prechádzal približne stredom územia. Pretínal miesta, ktoré boli z oboch strán močaristé a členené vodnými plochami a ostrovčekmi. Prvá hlavná spojovacia cesta sa tiahla naprieč ostrovom na suchom páse zeme. V strede ostrova vznikla usadlosť, z ktorej neskôr vznikla Dunajská Streda.“ Z prameňov vyplýva, že prírodné podmienky a krajinný ráz mali rozhodujúci vplyv na formovanie osídlenia. V pôvodných prameňoch sa o území Dunajskej Stredy píše: „Podložie Dunajskej Stredy tvoria štrky a piesky, ktoré geologicky pochádzajú z najstarších čias, neskôr ich Dunaj a jeho ramená spevnili nánosmi bahna a humusu. Tým boli vytvorené predpoklady na osídlenie. Prvé ľudské sídla vznikali najčastejšie pri brodoch riek a na vyvýšených miestach, ktoré obyvateľom poskytovali prirodzenú ochranu.“ Prírodné podmienky teda budovaniu sídiel v tom čase veľmi nepriali. Domnievame sa, že polohu starého osídlenia Dunaszerdahely ovplyvnila cesta, ktorá obchádzala južné močaristé územia. Prví obyvatelia osídlili toto územie už pred dobou bronzovou.

Znovuobjavená minulosť

http://dunstreda.sk/files/imce/terkep_l.jpg

Z historických prameňov vieme, že mesto Dunajská Streda nebolo tvorené jednou osadou, ale viacerými samostatnými osídleniami, ktoré už od raných čias spájali početné náboženské, lokálne, politické a ekonomické záujmy. Mestské časti tvorili nasledovné osady, usadlosti, miestne časti a gazdovstvá: Szerdahely, Nemesszeg, Pókatelek (Pókafölde), Újfalu, Előtejed (spomína sa aj ako Kistejed), Bazsótejed, Lidértejed (uvádza sa aj ako Lédertejed), časť usadlosti Pódafa, Csot, Enyed, Rény, Sóssziget. K nim bola oveľa neskôr pripojená časť Sikabony (uvádza sa aj ako Csukár či Kisabony). Niektoré mestské časti zanikli a dnes už neexistujú. Súdržnosť mestských častí pretrvala až do začiatku 20. storočia. Mestské sídla spolupracovali aj s okolitými obcami Udvarnok, Sikabony, Nagyabony, Éthe, Hegy, Bene, Csenkesfa, Nemeshodos, Balázsfa.

 

História osídlenia územia

Doba bronzová

Historické pramene uvádzajú, že územie bolo pre nepriaznivé prírodné podmienky osídlené len riedko. Prvé osídlia vznikali na najsevernejšej ceste, ktorá obchádzala južné oblasti mokradí a močarísk. Sídla vznikali na prírodných vyvýšených naplaveninách, na križovatkách pôvodných obchodných ciest a pri sakrálnych miestach.

Doba starých Rimanov

Okolité archeologické nálezy dokazujú, že územie bolo počas vlády Rimanov osídlené. Už v tomto období sa obyvateľstvo venovalo obchodu.

Príchod starých Maďarov

Osídlenie územia maďarskými kmeňmi má veľký dejinný význam. Maďari osídľovali územia pri križovatkách ciest, kde neboli močiare. Ich zásluhou ožilo obchodovanie, šírilo sa náboženstvo, vznikali prvé sakrálne stavby a počet obyvateľov územia rástol. Neďaleko mestskej časti Szerdahely sa usadila aj šľachtická vrstva elitného nomádskeho kmeňa. Kmeňová elita si zachovala svoj tradičný životný štýl (chov dobytka, ručné práce, kováčska výroba, výroba zbraní a iné), obyvateľstvo sa koncentrovalo v teritoriálnej časti, ktorú z neskorších prameňov poznáme ako Nemesszeg. Historicky sa so vznikom Nemesszegu spája aj vznik susedného Tejedu, ktorého hranicu tvorila riečka tečúca južne od mestskej časti Szerdahely. Obyvatelia Tejedu sa až do začiatku 20. storočia živili chovom dobytka (na chov dobytka a produkciu mlieka poukazuje aj historický názov obce). Názvy ďalších nových osídiel a mestských častí boli odvodené od činností, ktoré v nich prevládali (Nyilas, Katonaföld), podobne boli pomenované aj blízke usadlosti (Abony, Csót, Rény, Éte, Tejed, Nyilas).

Vznik štátu

Kráľ sv. Štefan nariadil, aby si každých desať osád postavilo kostol, v ktorom sa budú vykonávať bohoslužby. V časti Szerdahely bol pre potreby miestneho obyvateľstva a priľahlých osád (Nemeszeg, Tejed, Abony, Udvarnok, Éte a iných) postavený pravdepodobne prvý drevený kostol na území mesta, ktorý bol zasvätený sv. Jurajovi. Kostol bol postavený na najvyššom mieste Szerdahelyu.

Obdobie Arpádovcov (13. storočie)

Počas raného obdobia vlády Arpádovcov bola tradičným trhovým dňom streda, z čoho bol odvodený aj názov Szerdahely. V prvej písomnej zmienke o meste z roku 1256 sa uvádza názov Svridahel. Listina uvádza aj meno najvyššieho predstaviteľa sídla Myrcka. Svridahel v tom čase vlastnil kráľ, Nemesszeg a Pókatelek zasa vlastnila šľachta.

http://dunstreda.sk/files/imce/001_ver01_001-1256_0.png

Cestovné poriadky