Kukkonia official pageMagyarEnglish
Krátke dejiny Žitného ostrova (Kukkónie)

Od príchodu do novej vlasti po založenie štátu

Čiastka zeme objatá dvomi ramenami rieky Dunaj svojimi močiarmi, bohatstvom vodstva a bujnými pastvinami dokázateľne poskytovala útočisko ľuďom už v neolite, známe sú aj archeologické nálezy z doby bronzovej. Tie potvrdzujú, že na tomto najväčšom vnútrozemskom riečnom ostrove v Európe sa počas tisícročí vystriedalo množstvo rozmanitých národov, až kým sem koncom IX. storočia neprišli staromaďarské kmene, ktoré po zániku Veľkomoravskej ríše postupne osídlili celý región, nazývaný aj Kukkónia.

Žitný ostrov sa tak stal súčasťou štátu svätého Štefana a na jeho území vznikol celý rad usadlostí, ktoré boli spočiatku pod ochranou hradov v Bratislave a Komárne. Medzi dvoma hraničnými bodmi ostrova logicky vznikla dôležitá trhová cesta, ktorá priečne pretínala celé jeho územie.

Vďaka Štefanovým nariadeniam boli položené aj základy verejnej správy. Správu kráľovských hradov prevzali miestodržitelia (župani), ktorí v neprítomnosti kráľa disponovali neobmedzenými právomocami. Územia patriace pod ich zvrchovanosť sa nazývali hradnými župami, respektíve stolicami – tie sa v Uhorskom kráľovstve stali prvými administratívnymi celkami. Územie Žitného ostrova bolo rozdelené medzi tri hradné župy: Bratislavskú, Komárňanskú a Győrsku.

Žitný ostrov v krútňave vojen: od vpádu Tatárov po boj za slobodu

Kukkónii sa pri obranných bojoch ušla dôležitá úloha: z močarísk vyrážajúci a späť pod ochranu trasovísk sa sťahujúci strážcovia vnútorných hraníc dokázali svojou prekvapujúcou silou často znechutiť nepriateľa. Srdnatí bojovníci vedení chánom Batu si netrúfali vkročiť na močaristé územie Žitného ostrova vo väčšom húfe. Nie tak Turci, ktorí pri svojich výbojoch systematicky zaberali nové územia. Hoci Kukkónia spadala pod zvrchovanosť Habsburgovcov, vody a zeme Zlatej záhrady nekŕmili iba tu utáborené posádky cisárskych vojsk a Bratislavu, ale vyzy a divina sa dostávali dokonca až na stoly viedenského cisára či ostrihomského pašu. Preto nečudo, sa tu počas toho obdobia úplne vyľudnilo nemálo usadlostí.

Sedemnáste storočie spestrili popri bojoch proti Turkom protihabsburské povstania: oddiely Bocskaiho, Bethlena, neskôr Thökölyho a napokon Františka Rákócziho II.  žiadali od obyvateľov niekdajšej Zlatej záhrady proviant i ubytovanie. Pokojné časy po mieri, ktorý ukončil Rákócziho boj za slobodu, napokon padli za obeť Napoleonovým snahám o svetovládu.

Revolučné udalosti roka 1848 priviedli do varu aj obyvateľov Žitného ostrova – i oni sa s nadšením hlásili k povstalcom. Jedna z najdôležitejších úloh sa ušla komárňanskej pevnosti, ktorá do poslednej chvíle živila nádeje tu žijúceho obyvateľstva.

Podivné zvraty XX. storočia

V minulom storočí sa Žitnoostrovčania bez toho, že by čo len jeden jediný raz prekročili hranice rodnej dediny, dostávali do pozície občanov rôznych štátov. V rokoch I. svetovej vojny muži zo Žitného ostrova s veľkým nasadením udatne bojovali za vlasť na viacerých, spravidla vzdialených frontoch. Po rokovaniach, ktoré dali bodku za touto vojnou, bola ich materská krajina rozdrobená – obyvatelia ostrova ohraničeného „Veľkým“ a Malým Dunajom boli „ukotvení“ v novovzniknutom Československu. Vývoju v období medzi dvoma svetovými vojnami vtisla pečať odluka od bývalej vlasti: hospodársky a duchovný život, po stáročia viazaný na Budapešť, sa dostal do slepej uličky. V roku 1938 Žitnoostrovčania s nadšením prijali verdikt Viedenskej arbitráže, podľa ktorého bola ich rodná zem opätovne pripojená k Maďarskému kráľovstvu.

Druhá svetová vojna a dôsledky z nej vyplývajúce: množstvo žien a detí darmo čakalo, že sa domov vráti ich manžel či drahý otecko. Vojna sa skončila v máji 1945 a utrpenie obyvateľov Žitného ostrova, ktorý sa po nej opätovne stal súčasťou Československa, sa ani vtedy neskončilo. V zmysle Košického vládneho programu čakalo na tu žijúcich Maďarov pozbavenie občianskych práv, perzekúcie a vysídľovanie. Neskôr, v roku 1948 po prevzatí moci komunistami, vystriedal rozdúchavanie národnostných konfliktov v zmysle „odvety“ triedny boj. Atmosféra sa uspokojila – opäť mohli byť otvorené maďarské školy, mohli vychádzať noviny v maďarskom jazyku a bol založený Čemadok.

Pri zmene režimu v roku 1989 priložil aktívne ruku k dielu aj Žitný ostrov: na pražské udalosti upriamovala pozornosť verejnosti ako prvá FMK – MNI (Maďarská nezávislá iniciatíva), ktorej členmi boli v prevažnej väčšine príslušníci žitnoostrovskej inteligencie. V nasledujúcich rokoch sa cesty dovtedajšej federatívnej Československej republiky rozišli: 1. januára 1993 vznikla samostatná Slovenská republika, ktorej súčasťou sa stal aj Žitný ostrov.

 

 

Súvisiace témy
Ako vznikol  ostrov
Ako vznikol ostrovČlánok
Pánom je voda - povodeň
Pánom je voda - povodeňČlánok