Kukkonia official pageMagyarEnglish
Iné pomenovania ostrova

O tomto malom „uzavretom svete“ ohraničenom z juhu Dunajom, zo severu Malým Dunajom a na krátkom úseku aj Váhom sa odnepamäti šíri mnoho ľudových bájí  a legiend. Azda najznámejšie sú rozprávkové príbehy o tom, že tento čarovný ostrov v minulosti obývali zlatovlasé víly. Neboli to však len báje a legendy o krásnych vílach, ale aj o revúcich drakoch, obroch a iných rozprávkových bytostiach s nadprirodzenými schopnosťami. Nemôžeme sa teda čudovať, že Žitný ostrov získal už mnoho prívlastkov, nazývali ho Čarovnou záhradou, Zlatou záhradou, Ostrovom zrady, ale aj vtipne Kukkóniou.

Terajší maďarský názov Žitného ostrova

Terajší maďarský názov Žitného ostrova bez akejkoľvek pochybnosti prezrádza, že vznikol od názvu dunajského ramena, ktoré sa nazývalo Csalló. Svedčí o tom štruktúra zloženiny Csalló-köz, ktorá je zaznamenaná v listine z roku 1250 v tvare Chollocuz. Z tohto tvaru môžeme totiž predpokladať, že názov dali ostrovu starí Maďari, pretože tento typ pomenovania zaznamenáva Konštantín Porfyrogenetos v práci  O spravovaní ríše, keď spomína miesto zvané Etel(kai)küzü, čiže Etelköz.

Kosákový ostrov?

Prvý výklad z roku 1538 je poznačený metódou, ktorú nazývame ľudová etymológia. Je založený na zvukovej podobnosti pomenovania Csalló a maďarského názvu pre kosák – sarló, ktorý Žitnoostrovčania dodnes vyslovujú ako šalló. Tento výklad mal podľa Püspökiho zástancov až do roku 1913, pretože napriek svojej jednoduchosti (alebo práve preto) nemal v porovnaní s ostatnými výkladmi mnoho zjavných slabín.

Alebo ostrov zrady?

Druhý výklad vznikol paradoxne pod vplyvom Slovanov, lepšie povedané Slovincov a Chorvátov, ktorí v 16. a 17. storočí hľadali na Žitnom ostrove útočisko pred Turkami. Veľmi rýchlo maďarský názov prispôsobili svojmu uchu a pretvorili na Čalokez. Ako uhorskí šľachtici však mali často funkcie v ústredných štátnych úradoch, ktoré sa kvôli Turkom tiež presídlili z Budína do Bratislavy. Slovanský variant názvu sa takto rozšíril medzi maďarskými vyššími úradníkmi a literátmi a vnukol im nový spôsob výkladu. Csaló v maďarčine totiž znamená podvodník – podvodný, klamár – klamlivý, zradca – zradný, môže znamenať marivo, vidinu a pod. Nový výklad teda znel, že Csallóköz je ostrov sklamania, klamlivý ostrov. A na Žitnom ostrove veru v tom čase nebola núdza o zradné trasoviská a klamlivé močiare. Od roku 1683 sa stal tento výklad veľmi populárny a rozširovala ho vyššia šľachta, čiastočne vraj zo zištných dôvodov. Jej príslušníci tvrdili, že sľubná úroda do leta vyschne a že cudzinec, ktorý na ostrov vkročí, zahynie aj na zdanlivo istej ceste medzi mokraďami a barinami.

Mohol byť názov slovenský?

K mnohostrannosti pohľadov na vznik pomenovania Csalló prispel v roku 1923 aj profesor Václav Chaloupecký, ktorý tvrdil, že v maďarskom mene Žitného ostrova je asi utajené slovenské meno Žalov. Bolo to pôvodne meno Malého Dunaja, ktorý asi pri nejakom, nám inak neznámom „Žalove“, azda pod Bratislavským hradom, odbočoval od hlavného toku rieky.

Latinské a nemecké názvy Žitného ostrova

O latinských názvoch Žitného ostrova nám stačí vedieť toľko, že najstarší z nich je Insula Jauriensis, čiže Rábsky ostrov.   Názov je doložený v Obrázkovej kronike Marka z Káltu z rokov 1325  – 1339. Ďalším latinským názvom je Insula Sancte Marie (Ostrov svätej Márie) podľa stredovekej mapy Francesca Piziganiho z roku 1373. Ako alternatívny názov používa Pizigani názov Insula Magna, ktorý nachádzame aj na mape Dulcertiho. Vo vedeckých kruhoch sa dlho uznával názor, že nemecký názov Schütt alebo Schüttinsel  znamená ostrov vytvorený nánosom. Püspöki Nagy túto možnosť spresňuje s tým, že pri interpretácii vychádza z nemeckého slovesa v tvare schütten (leje sa).

 

Zdroj: Az Aranykert közepén. A Dunaszerdahelyi járás. Nap Kiadó, Dunajská Streda, 2012.

Súvisiace témy
Ako vznikol  ostrov
Ako vznikol ostrovČlánok